Obec Horné Chlebany leží v severnej časti Nitrianskeho kraja v strednej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase rieky Bebravy v blízkosti sútoku s riekou Nitrou približne v strede medzi Tríbečským a Inoveckým pohorím. Na SV sa nachádza Strážovská hornatina, kde vyviera rieka Bebrava pretekajúca 1 km od obce susediacej s Krušovcami, Solčiankami, Rajčanmi a Bošanmi. Stred obce je 172 m.n.m a v chotári 169 - 233 m.n.m. Vedie cez ňu hlavná cesta od Topoľčian do Prievidze v Nadliciach s odbočkou do Trenčína. 2 km od nej sa nachádza železničná stanica Bošany.

 

Údolie rieky Bebravy má pôdy budované holocénnymi, prevažne vápenatými sedimentmi. Sú to mladé nivné pôdy, veľmi úrodné, s hĺbkou ornice 50 - 70 cm a sú prevažne neutrálne až mierne alkalické. Priľahlá terasa t.j. pleistocenná terasa má mierne kyslé pôdy, hnedozeme vyvýšené nad údolnou nivou. Ornica dosahuje hĺbku 60-80cm. Chotár tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a riečnymi štrkopieskami. Má nivné a hnedozemné pôdy v rozlohe 390 ha.

 

Stredné Ponitrie bolo už na konci 5. stor. značné kultivované a osídlené. Na pravobrežných prítokoch Nitry bolo slovanské osídlenie i v Krušovciach, Chlebanoch, Rajčanoch a v Norovciach. Nie je bez zaujímavosti, že osídlenie dokázané nálezom v Krušovciach - Dolných Chlebanoch z ll. stor. a nález nespočetného súboru črepov nájdených r. 1969 p. Opluštilom a Gergelom pri prieskume katastra obce v Horných Chlebanoch spojenom s obhliadkou ryhy pre vodovodné potrubie, stavia obec do zaujímavého svetla. Situovanie Chlebian medzi Krušovcami a Rajčanmi sa javí ako súčasť väčšieho komplexu súvisiaceho s rádom templárov, resp. johanitov.

 

Roku 1328 uvádza prvá písomná zmienka o nerozdelenej obci Horné Chlebany pod názvom Halban, ako majetku Rajčániovcov, vedľajšej vetvy šľachticov z Krušoviec a Lipovníka. Podľa najstarších uhorských zákonov bolo povinných každých 10 osád nájsť si miesto a postaviť vlastný kostol - v Krušovciach boli 2 kostoly i kláštor - a v služobných osadách vykonávali roľníci špeciálne služby panstvu. Obec Horné Chlebany má názov podľa činnosti obyvateľstva, čiže pečenia chleba pre predpokladanú rádovú komendu rytierov Templárov či Johanitov, ktorí vyvíjali v tom čase aktivity v oblasti náboženskej, liečiteľskej ale i vojensko-strážnej.

 

Potomok Betlehema Rajčániho z rodu Lipovníckeho (Lyponuk) Mikuláš založil vinohrad spomínaný v r. 1397. Už v druhej polovici 13. stor. bola majetková držba šľachtického rodu z Krušoviec rozsiahla a zahŕňala pôvodné chotáre dnešných Krušoviec, Horných a Dolných Chlebian, Rajčian, Veľkých a Malých Bedzian, Noroviec, Solčianok, Livinej, Borčian, Dolných Naštíc a Biskupíc. Ako vyvinutá dedina sa obec spomína r. 1426 už ako majetok Krušovskovcov. Majetkové podiely v Chlebanoch mal i rod Bacskády z blízkeho Baštína.

Postupne od roku 1655 do roku 1718 získal majetkové podiely z Krušoviec, Dolných i Horných Chlebian, Malých a Veľkých Bedzian, Nemečiek a Noroviec nový majiteľ Peter Beréni s Katarínou Onoriovou. Zemepánmi Chlebian boli v roku 1713 bratia - evanjelici - Alexander a Matej Ujfaluši a majetkové podiely v obci mali aj rody Beréniovcov, Zichiovcov, Korošiovcov, Zayovcov získané sobášmi, donáciami – kúpou. V roku 1787 sídlila v kaštieli v Horných Chlebanoch vdova Júlia Korošiová. Gróf Zay získal kúpou majetky v H. Chlebanoch v r. 1839. V 19. a 20. stor. sa vymenilo viac majiteľov. Po grófovi Zayovi boli vlastníkmi továrnik a obchodník pán Murín, ktorý majetok prenechal zaťovi Júliusovi Finkovi a po smrti pána Finku bol majiteľom jeho zať Imrich Motešický. Rodina Motešických žila v kaštieli (na majeri) do r. 1952. Pôvodne barokový kaštieľ z 18. storočia bol v 19. storočí úplne prestavaný.

 

Gróf Zay dal postaviť v r. 1728 kaplnku a daroval do nej cenný strieborný kalich nachádzajúci sa v nej ešte v r. 1889. Kaplnka bola zasvätená Panne Márii z Monte Carmelo. V roku 1936 bola prebudovaná na rodinnú hrobku rodu Finkovcov. Po rekonštrukcii v roku 1998 a prístavbe prístrešku v roku 2004 sa v kaplnke slúžia sv.omše. Pred kaplnkou stojí kamenná socha sv. Floriána postavená v r. 1773 (zrekonštruovaná v roku 2003) a kamenný kríž z 18. storočia (takisto opravený v roku 2003). Zvon, visiaci v drevenej zvonici postavenej na pokyn grófa Zaya a na ktorého čepci bol nápis: „IOANES KNOBLOCH NEOSOLI A. 1789“, bol odcudzený. Od roku 1998 visí nový zvon v kovovej konštrukcii zvonice na miestnom cintoríne pri Dome smútku postavenom v roku 1996. V časti obce nazývanej Hlbočina sa nachádza Božia muka s Pietou.

 

R. 1532 zaznamenáva súpis existenciu richtára v Horných (Veľkých) Chlebanoch v jednej poddanskej usadlosti a v r. 1553 už mala obec 4 porty. V r. 1715 boli v Chlebanoch po ničivých vojnách a povstaniach iba 3 domácnosti. V tomto období žili v obci - ich potomkovia žijú dodnes - rodiny s priezviskami Kmotorka, Novotný (s najstaršou prezývkou Brnco), Kúdela, Bočkay, Gális, Kluka.

Od r. 1715 do r. 1761 bolo uzatvorených 59 sobášov v poddanskej dedine Felsö Helbin - Horné Chlebany a zomrelo 124 ľudí, z toho bolo 64 detí. R. 1769 boli zapísaní aj hornochlebianski sedliaci do urbárskych tabuliek a na základe týchto skutočnosti sa po r. 1848 ich potomkovia stali plnoprávnymi vlastníkmi urbárskych pozemkov ako veční poddaní - roľníci Adam Kmotorka s rozsahom pôdy 27 dielov a lúk na 6 koscov, Štefan Kmotorka so 17 a pol dielmi a lúkami na 6 koscov, Ján Novotný s 13 a šesť osmín dielov a lúk na 9 koscov a Štefan Ďuriš 23 dielov a lúk na 10 koscov.

 

Pri sčítaní ľudu, domov a hospodárskych zvierat r. 1784 - 1787 bolo v obci 13 domov, v ktorých bývalo 27 rodín, čo predstavovalo 141 obyvateľov, z toho 4 sedliaci a 4 dediči, 17 želiarov a 62 detí. Obyvatelia sa dožívali vysokého veku ojedinele. V roku 1866 vedelo čítať 50 ľudí a písať 15. Nájomníkom majera bol Jozef Hecht, mal sluhu Laufera hebrejského vierovyznania. V obci žili 3 mlynári, majstrom bol Dino Henrik. Iba 2 domy boli so sieňami. Jeden z nich obýval Ján Novotný - roľník so 17 príslušníkmi rodu, z čoho boli 3 vdovy s rodinami. Dom mal sieň, izbu, 4 komory, kuchyňu, humno a dve maštale. Od r. 1865 do r. 1869 bol v H. Chlebanoch pivovar, ktorý spravoval žid Alexander Reichenthal. V prvom roku prevádzky uvaril 195 dolnorakúskych okovov (vedier = 56,5 l) piva. Jakub Reichenthal so ženou Rózou mali pálenicu a obchod s kramárstvom. V dome pri majeri žili bíreši a sluhovia pracujúci u pána i sedliakov v 6 izbách, v 15 komorách a k domu patrili 3 maštale s pivnicou.

 

V r. 1866 obec financovala určitou čiastkou stavbu vicinálnej cesty cez Šišovskú dolinu.

Od. r. 1873 do r. 1913 mala obec úradný názov Felsöhelbény. Všeobecné krízové javy s politickým, sociálnym a národnostným útlakom zo strany Maďarov vyústili do vojenského konfliktu. V čase 1.svetovej vojny roku 1914 bol zavedený lístkový systém (po nahradení zlatých a strieborných mincí papierovými) ako tabačenky, mastenky, chlebenky a pod. V r. 1915 bolo v obci zakázané pečenie žemlí a rohlíkov a v r. 1917 boli zavedené 3 bezmäsité dni v týždni, keďže rekviráciami bol stav dobytka zredukovaný a nastal i nedostatok mlieka, soli a petroleja. Po vyhlásení ČSR 20.10.1918 maďarskí žandári a vojenské jednotky hájili na rozkaz „celistvosť ich krajiny.“ Tento nežiadúci stav ukončila ČS armáda obsadením celého Ponitria. Občania oplakali padlých synov 1. svetovej vojny: Jána Kúdelu, Júliusa a Rudolfa Novotného.

V roku 1920 mala obec 34 domov. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie, na ktorej troskách vznikla Československá republika riadil občanov Obecný výbor s richtárom. Pri Obecnom úrade pracovali obecní zamestnanci vo funkcii listonoša, obecného sluhu a zriadenca, doručovateľa, nočného strážnika a poľného hájnika. Obecná knižnica funguje v obci od roku 1924, kedy mala 120 kníh. V roku 1982 získava čestné uznanie ako vzorná ľudová knižnica okresu Topoľčany a kronika obce Horné Chlebany získala v súťaži „Kronika Slovenska 2000“ (v kategórii do 500 obyvateľov) 1. miesto.

 

Parcelácia pozemkov veľkostatku pána J.Finku bola vykonaná v r. 1925. 80 katastrálnych jutár prešlo do vlastníctva občanov a 30 K.j. pripadlo obci Solčianky. Chotár mal miestne názvy: Dvorce, Kračina, Pažiť, Dlhá roľa, Seliakove role, Dolnie hony, Farské role, Doliny, Vlčie jamy, Hore brehom, Pánske role, Pánska záhrada, Pod chrasťu a čerešňová alej Hlbočina. V čase parcelácie pracovalo na majeri 95 mužov a 47 žien.

Zrod prvej Slovenskej republiky bol v hlbokej kríze pomníchovskej republiky, no je nesporné, že vlastná štátnosť pozdvihla v občanoch sebavedomie a národnú hrdosť. Na predstaviteľoch Slovenského štátu však zostala škvrna kvôli deportácii Židov, čo sa našej obce nedotklo, keďže už od r. 1925 v obci nežil ani jeden žid. V 2.svetovej vojne, keď už bola jasná prehra Nemecka, opozícia sa postavila proti režimu v Slovenskom štáte. Roku 1944 došlo k boju i neďaleko Chlebian, kde bol zranený Alexander Makarenko. Po vyliečení odišiel k rodičom do Kovariec, kde ho vysliedili agenti, uväznili ho v Baťovanoch, mučili a neskôr popravili. Na jeseň toho istého roku bol pri Troch duboch zranený Jozef Kúdela a do konca vojny bol v nemocničnom ošetrení v Banskej Bystrici. Iný osud postihol Jozefa Mikuláša, Františka Novotného a Petra Bočkaya, ktorí boli odvlečení do Zvolena a odtiaľ so stovkami ďalších deportovaní k holandským hraniciam v Nemecku do pracovného tábora, kde v neľudských podmienkach hĺbili šachty na ťažbu železnej rudy. V 2.svetovej vojne nik z obce nepadol.

 

2.4.1945 bola obec oslobodená II. Ukrajinským frontom. Správu obce prevzal do rúk Národný výbor s predsedom - zakladateľom KSS v obci, kde získal 36 členov. R.1947 je založená TJ Sokol. Roku 1948 boli organizované akčné výbory. Po vykonaní parcelácií veľkostatku roľníkom a bezzemkom, ktorí nedostali náradie ani stroje na obrábanie polí sa stalo, že práve oni vstúpili do JRD ako prví v roku 1950. Majetok pána Imricha Motešického prevzali r. 1952 do užívania Štátne majetky a r. 1954 vznikla Šľachtiteľská stanica, ktorú r.1976 pričlenili k výskumno-šľachtiteľskému podniku Bučany a takmer 80 % zamestnancov tvorili obyvatelia obce. Vyšľachtené boli r. 1958 konopa - Rastislavická, r. 1973 záhradný hrach - Palas a r.1977 paprika - Erekta, ktorá ešte pred povolením bola presunutá do Kráľovej pri Senci. V r.1992 bola spustená chladiareň genetického materiálu zvaná sádzačkáreň. V r. 1994 bola daná do prevádzky pozberová linka na obaľovanie a morenie osiva kŕmnej repky a od r. 1996 vykonáva i obaľovanie a morenie repky ozimnej pre celé územie Slovenska. Ako akciová spoločnosť Selekt od r. 1994, kde patria strediská Bučany, Bystrička, Sládkovičovo a Horné Chlebany, sa výskumný šľachtiteľský ústav vyčlenil zo štátneho podniku Slovosivo Bratislava. R.1957 sa v obci rozširuje elektrická sieť, r.1958 oplotenie cintorína, r. 1967 vyhĺbenie studne na cintoríne a v r.1987 vybudovanie odvodňovacieho kanála od Šľachtiteľskej stanice.

 

Kultúra našich predkov bola úzko spätá s katolíckou cirkvou a najstaršie obradné úkony sa viažu na dve základné etapy solárneho cyklu, a to k zimnému a letnému slnovratu. Zakladateľom a režisérom ochotníckeho divadla sa stal v r. 1959 pán František Medo. Prvú premiéru odohrali pod plachtami na nádvorí Šľachtiteľskej stanice v r. 1961. Na I. ročníku súťaže medzi Š.S. západoslov. kraja získali I.miesto. Tak sa začala bohatá žatva úspechov. V r. 1973 po štyroch umiestneniach na I. mieste a piatich umiestneniach na II. mieste v súťažiach sa pán František Medo, držiteľ najvyššieho ocenenia za prácu v ochotníckom divadle - odznaku J.K.Tyla, odsťahoval a členovia súboru prešli na malé javiskové formy. R. 1985 na celoštátnej prehliadke vyspievalo Terchovské kvarteto speváckeho zboru Slnečnica III. miesto.

 

V rámci integrácie r. 1976 bola obec pričlenená k Rajčanom. Možnosť nadobudnúť samostatnosť sa pre Horné Chlebany znovu vytvorila po novembri 1989. Obec ju využila takmer okamžite a jej odlúčenie od obce Rajčany dosiahla už v r. 1989. Voľby obecného zastupiteľstva v r. 1990 sa už uskutočnili v samostatnej obci. Za starostku bola zvolená p. Helena Gálisová. Po obnovení samosprávy obcí v r. 1990 obec znovu pocítila potrebu prezentovať svojbytnosť aj vlastnými symbolmi: erbom, vlajkou a pečaťou. Obec nemala vlastný erb, boli používané zemepánske viacerých rodov. Vlastný erb H. Chlebian korení v slove chlieb a navrhol ho PhDr. Ladislav Vrteľ. Obec symboly používa dňom schválenia od r. 1994. Po nástupe do funkcie starostka pokračuje v budovaní vodovodnej siete, nasleduje plynofikácia obce, rekonštrukcia verejného osvetlenia, osadenie hlavného kríža na miestnom cintoríne atď.

 

V obci nechýba súkromná pekáreň (od r. 1991), reštaurácia U pútnika (budova postavená v roku 1964 a reštaurácia U pútnika daná do prevádzky v roku 1997), firmy pôsobiace v oblasti poľnohospodárskej výroby a výskumu, stavebníctva a textilnej výroby (od r. 1999 a 2000). Nachádzajú sa v nej i firmy zamerané na výrobu a predaj mäsových výrobkov (od r. 2004), produkciu rýb od r.2003 (vodná nádrž s oplotením vybudovaná v roku 1972), predaj poľnohospodárskej techniky (od r. 1992) a služby - predajňa potravín Kúdelová (od r. 1993) a ďalšia predajňa potravín prevádzkovaná OcÚ (od r. 1996).

 

Dnešná rozloha katastra obce je 380 ha a obec má 352 obyvateľov.

Spracovala Anežka Vražbová

www.sweb.cz/agnesa    agnesa@seznam.cz   agnesa@inmail.sk

Literatúra

Horné Chlebany 1328-1998, autor: Anežka Vražbová, vydal OcÚ Horné Chlebany 1998;

História a súčasnosť: Spolok „Tri ruže“, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2001,

Svadba, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2002,

Turistika v okolí obce Horné Chlebany: autor a vydavateľ Anežka Vražbová Horné Chlebany 2003,

Medzinárodná CB rádioamatérska súťaž: Víťazi putovnej svätojánskej mušky 1999 - 2003“, autor a vydavateľ: Anežka Vražbová Horné Chlebany 2003.

 

 

Rok 1998 bol bohatý na spoločensko-politické udalosti v obci, čo prispelo k obohateniu života jej obyvateľov. Možno konštatovať, že OcÚ pod vedením pani starostky  spolu s OZ sa stará o svojich občanov a obec v každom smere jej života. Stará sa tak, aby bola vyváženosť na miske váh povinnosti – oddych a zábava. Je to istý druh umenia, empatie – zžitia sa s ľuďmi a ich životmi tak, aby sa radi a dobrovoľne podieľali na tvorbe spoločného a žili spoločenským životom obce.

 

Naša pani starostka nespĺňa predstavy iných čo majú o nej, kráča cestou empatie a lásky k blížnym a rodnej hrude, berúc všetkých ľudí obce ako bratov a sestry. A to je Božím darom pre všetkých ľudí dobrej vôle, ochotných prijímať, ale aj vydať zo seba to najlepšie pre dobro celku, iných.

Aktivity pani starostky sú príkladom tak pre občanov, ako pre členov obecného zastupiteľstva vzhľadom k tomu, že jej myslenie a konanie je na úrovni ako sa to či ono dá urobiť a nie ako sa to či ono nedá urobiť a ako to nejde urobiť. Jej pozitívne myslenie vydáva denno denne svoje ovocie.

 

Pán poslanec OcÚ JÁN MAŠÍR - taktiež  s pozitívnym myslením a s kresťanskou láskou k blížnym v srdci - sa podujal k humánnemu kroku. Požiadal pána riaditeľa montážneho strediska Slovenských telekomunikácií v Nitre, pána Ing. Jozefa Kollára o pomoc pre 4.ročnú DOMINIKU. Pomoc spočívala v zorganizovaní zbierky financií od zamestnancov Montážneho závodu spojov Nitra a doplnení chýbajúcej sumy zo sociálneho fondu podniku a následnom zakúpení invalidného vozíčka pre imobilné dieťa a zabezpečení odovzdania na tvare miesta v bydlisku malej Dominiky. V čase príprav sviatkov lásky, mieru, pokoja a radosti dňa 3. 12. zorganizoval OcÚ na čele s pani starostkou odovzdanie invalidného vozíčka malej Monike a jej rodičom. Ľúbivé tóny uspávanky, ktoré vyludzoval z hudobného nástroja pán Ján Medo nenechali ani jedno oko prítomných suché.

Pani starostka začala so slovami:

-„Hlboko sa skláňam pred týmto Vaším humánnym činom, za ktorý Vám patrí vďaka a uznanie. Ako starostka obce Vám ďakujem v mene malej Dominiky, jej rodičov i v mene svojom a obecného zastupiteľstva za šľachetnosť Vašich sŕdc a dobrú vôľu pomôcť núdznym. Je pre mňa veľkou cťou, že Vás môžem osloviť a osobne Vám poďakovať na pôde OcÚ a popriať Vám čo najviac zdravia, aby Váš podnik prosperoval tak, že by ste i v budúcnosti mohli napĺňať ušľachtilý cieľ, pomoc tým, čo sú na pomoc odkázaní, najmä deťom.  Je deň ladený v sviatočnej atmosfére Vianočných sviatkov, kedy sa všetci snažíme navzájom obdarovávať.

Pán Boh zaplať za dar pre našu malú Dominiku. Jej rozžiarené očká sú tým najkrajším poďakovaním za dar, ktorý ste jej dnes odovzdali.“

Nezabudnime na Dominiku ani v čase budúcom.

 

 

 

Starostom obce Horné Chlebany (rok 2003 - 2005) je  pán Bc. Ján MAŠÍR

 

Kontakt:

Obecný úrad Horné Chlebany,

956 31 Krušovce,

tel.: 038/ 5300234.

 

 

 

OBECNÁ KRONIKA, ktorú píše obecná kronikárka Anežka VRAŽBOVÁ,

v roku 2000 získala v súťaži „Kronika Slovenska 2000“

 

   1.miesto

v kategórii do 500 obyvateľov.

 

a kronika OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA CB RÁDIOAMATÉROV,

ktorú takisto viedla pani Anežka VRAŽBOVÁ získala

 

2. miesto

 

v kategórií kroník organizácií a občianskych združení.

 

Na foto:

Pán doktor Kriška z DOMOVINY Martin číta mená kronikárov víťazných kroník.

 

 

Cez storočia boli v obci horliví kresťania a keď sa postavila kaplnka zasvätená Panne Márii Karmelskej, konali sa pravidelne „Májové pobožnosti- Letanie Loretánske – Mariánsky mesiac“. V tomto krásnom a príjemnom mesiaci, keď sa nivy, vrchy a doliny odievajú do zeleného rúcha, keď naplňuje povetrie vôňa kvetov a éterom znie spev vtáctva k sláve Božej, keď sa všade hýbe nový život a každé srdce zaplesá nad krásou prírody a raduje sa z dobroty, moci a múdrosti nebeského Otca, tak v tomto „príjemnom“ mesiaci pod vedením misionára otca Lalomia uzniesli sa pobožné duše v Ríme, že mesiac máj bude posvätený úcte Kráľovnej nebies, Márii. Keď svätý Pius VII. počul o tejto pobožnosti, udelil 21. mája roku 1815 odpustky vykonávajúcim pobožnosť na každý deň – 300 denné a raz do mesiaca na deň sv. prijímania odpustky plnomocné. Odpustky „Mariánskeho mesiaca.“

 

 

 

V roku 2000 je u nás už len jedna neúplná „Ruža“, ktorú udržiava a odovzdáva od roku 1993 pani Jolana Švecová. Správu kaplnky mala približne od roku 1960 až do roku 1989 obecná zriadenkyňa Adriana Vražbová. Od roku 1989 bola kaplnka v správe pani Heleny Chladnej, známej paličkovej čipkárky. Po jej smrti v roku 1993, prevzala správu kaplnky pani Jolana Švecová a spravuje ju i v miléniovom roku.

 

Pekáreň

Poštový úrad

TOPPREVENT

Reštaurácia u Pútnika

K & C, krajčírska výroba Horné Chlebany 34

SELEKT Výskumný a šľachtiteľský ústav, a.s. sídlo Bučany,

Šľachtiteľská stanica Horné Chlebany

Služby: Zdravotníctvo - obvodní lekári, Obecná knižnica, Klub mladých.

 

 

 

 

Pred rokom 1945 jazdilo cez obec veľmi málo áut a keď nejaké išlo, ľudia postávali, aby sa prizreli kto v ňom je a deti mávali zdraviac hrdinu, šoféra za volantom.

-„V našej dedine mali auto iba veľkomožný pán...“ - tak spomína na tento čas pani Štefánia H. a Adriana Vražbová. Pani starostka Helena Gálisová k tomu pridáva vetu:

-„Len raz za týždeň prešlo auto a to sme všetky decká utekali pri cestu, aby sme ho videli a mohli zamávať. Aj prezidentovi Tisovi sme mávali a kvetinky hádzali, keď išiel cez Chlebany slúžiť sv. omšu do Bánoviec v štyridsiatomtreťom roku. Tento rok si veľmi dobre pamätám, lebo...“

 

V roku 1943 malá Helenka - dcéra gazdu Jána - pekne vyobliekaná do modrých šiat, okrášlená červenými stužkami v bohatých hrubých vrkočoch siahajúcich až pod kolená - ľudia z farnosti jej husté dlhé vlasy veľmi obdivovali - obutá do nových topánok sedela na „kalandri“ spolu so svojimi kamarátkami, ako každý rok na „Veľký piatok“ pred udalosťou, bozkávaním kríža v krušovskom kostole. Sedenie na „kalandri“ pri ceste bolo zvykom, tam sa stretávala mládež z dediny. Helenka, hojdajúca nohami zrazu uvidela frčať auto a oproti nemu klusali kone ťahajúce voz naložený senom. Kde sedela, bola cesta najužšia. Zľakla sa, že auto ide na ňu a v tej chvíli spadla pod jeho kolesá. Vlieklo ju po drsnej piesčitej ceste tak, až jej odtrhlo jeden z nádherných vrkočov. Šofér robil čo mohol. Ranené dievčatko odviezli do nemocnice v takom vážnom stave, že jej liečba si vyžiadala ležanie v nemocnici celý rok. Starali sa o ňu rehoľné sestričky, aj ju učili. Mala dolámané obidve nohy, ruky, dokaličené telo, lebku prasknutú... nebolo na nej miesta, ktoré by nebolo boľavé. V nemocnici sa lekár Levinger s kolegami nestačil čudovať, ako sa niečo také mohlo stať, veď len raz začas ide auto cez dedinu a každý zďaleka počul, a mal dosť času vyhnúť mu z cesty. Svoju jazdu cez dedinu šofér ovenčoval zvukovými efektmi, trúbením a to bol povel pre deti, aby vyštartovali a bežali pri cestu. Až po roku bola Helenka ako - tak v poriadku a mohla ísť domov k svojím rodičom a následne do školy. Každý rok po úraze musela chodiť pravidelne na kontroly po dobu desiatich rokov a po 20 rokoch bola znovu pozvaná, to už bola vydatá a mala prvého syna menom Peter. (Zhodou nešťastných okolností, syn Peter zomrel za volantom svojho auta.)

 

Celoplošný nárast motorizmu nemá obdobu v histórii. Premieta sa to aj do zvýšenia škôd pri dopravných nehodách a čo je ešte horšie, je zvýšený nárast nehôd s ujmami na zdraví a úmrtiami. Tento jav neobišiel ani našu obec, v ktorej došlo k trom haváriám so smrteľnými následkami, resp. priamo v obci k jednej a na rozhraní obcí Dolné a Horné Chlebany, ktoré delí iba označenie tabuľkami na miestnej križovatke, kde je pred križovatkou smerom od Topoľčian koniec obce Dolné Chlebany a za križovatkou začiatok obce Horné Chlebany došlo k ďalším dvom.

 

Dňa 5.5 2000 vbehla pod kolesá nákladného cisternového auta pani Mária M. z obce Krušovce, keď vychádzala z domu brata Jána. Poskytovala som jej prvú pomoc spolu s pani Máriou Noskovičovou. Od 5.5. bola v bezvedomí nemocnice v Topoľčanoch do 25.5., kedy vydýchla naposledy. Dlhoročne pracovala v Šľachtiteľskej stanici a na jej pohreb dňa 27.5. išlo veľmi veľa občanov z našej obce a aj z podniku, v ktorom pracovala.

 

Na križovatke pri reštaurácii u Pútnika havarovalo osobné auto so značkou  Nového Mesta nad Váhom tak, že prerazilo murovanú ohradu dolnochlebianskeho cintorína a šofér sa po pristáti stretol so smrťou. Na uvedenej križovatke nastala ďalšia nehoda v nočnom čase, keď išli svadobní hostia z Bošian cez Chlebany smerom do Púchova. Šofér riadil auto na vedľajšej ceste a nedaním prednosti v jazde auto znovu vyletelo do murovanej ohrady cintorína tak, že v zlomku sekundy vzala smrť životy 8 ročného chlapca a 17 ročnej dievčiny, ktorých vyhodilo na pevné hrany náhrobných kameňov. Po svadbe veľké nešťastie.

 

Až po troch úmrtiach dopravný inšpektorát v Topoľčanoch zareagoval pútačmi -  dopravným značením, znížením rýchlosti - od začiatku obce (od ihriska) smerom od Bošian po križovatku Horné Chlebany, že sa vychádza z vedľajšej na hlavnú cestu.