ÚDEROM 12 HODINY
100 hodinový maratón

Podporte odvážlivcov, brejknite sa volačkami a dajte reporty týmto „správne anténou prašteným cébečkárom“ v zložení:
exp. Vatrár: Jozef, Hela a Skarletka Vráble;
exp. Východ: Ľubo Trebišov a Roman Komárany.
České a slovenské stanice majú možnosť urobiť hodnotné diaľkové spojenia a povzbudiť odvážlivcov k maximálnym výkonom. Operátori majú možnosť získať originálny QSL lístok za originálne diaľkové spojenia.
Kto z cébečkárov má záujem, môže prísť a zavysielať si s nimi, občerstvenie bude. V prípade chuti pridať sa k vysielajúcim expedíciám informácie u mňa.

Kosačka

Termín vysielania od 28. 6. do 3.7.2004

„Vo všetkom čo robíš je riziko, ale bez rizika by si nikdy nič nedosiahol.“ Kosačka

Prvý NONSTOP sa konal na PETROVĚ BOUDĚ v Krkonošiach v Česku a zatiaľ posledný na ČERTOVEJ SKALE v Kremnických vrchoch na Slovensku.
Rozdiel medzi nimi je veľmi veľký, pretože v NONSTOP vysielaní na Čertovej skale nešlo o najviac spojení, ani o rekordy v DX spojeniach, či striktnom neustálom vysielaní výziev na kanáli, ale o spoločný 100 hodinový pobyt v prírode spolu so zahraničnými hosťami z Ukrajiny a neskôr i Česka.
Operátor Roman Komárany začal síce vysielať 28. 6. 2004 o 16:00 hodine, no do 21:05 hodiny vôbec nezapisoval spojenia, presne tak ako aj na konci Non stop vysielania 3. 7. 2004, kedy je posledný záznam spojenia o 18:21 hodine, hoci portejblisti vysielali ďalej.
Ďalšou vecou bolo, na Nonstop portejbl sa dlho nepripravovali, jednoducho sa dohodli, oznámili mi, aby som to dala na Internet a za pár dní po akcii „Svätojánske mušky babky Kosačky“ už boli na Čertovej skale - vysielali.
Vôbec nemali pripravené žiadne regule, ani harmonogram „služieb operátorov“ na nepretržité vysielanie, vysielal kto kedy chcel a mohol.
Ďalšia vec bol termín Nonstopu a to v pracovné dni a nie cez predĺžený víkend, ako to bolo doposiaľ pri predchodzích štyroch Nonstopoch.
Non stop vysielanie trvalo viac ako 102 hodín a na obrovské atmosférické rušenie, termín konania, nepriaznivé poveternostné podmienky počas všetkých dní pobytu na Čertovej skale, portejblisti pôsobiaci pod stanmi, v bivaku, v aute i pod holým nebom zaznamenali do neúplného staničného denníka (ktorý som spracovávala do počítača): 179 spojení, hoci ich bolo viac ako 250.

Jozef Vráble so Skarletkou...

Hlavnou myšlienkou tohto Nonstop vysielania bol pobyt v prírode za každého počasia, zabaviť sa a pritom zabaviť aj cébečkárov na pásme možnosťou „voľného pokecu“, ako sa vyjadrili hlavní aktéri Jozef Vráble a Ľubo Trebišov.

Ľubo Trebišov priam ako slovenský "Krakonoš..." (inak aj volačkou Monte Christo Kašov!)

Hneď v prvý deň Non stopu nás zadržala na ceste veľká havária kamióna a tam sme museli stáť takmer 4 hodiny, kým sa všetko dalo do poriadku a mohli sme pokračovať v ceste na stanovište vysielania, na Čertovu skalu. Takýto začiatok nám nedal priveľký optimizmus, ale prekonali sme to, s časovým oneskorením sme montovali antén a pripravili techniku na vysielanie. Je 16 hodín, cítime veľký hlad. Roman Komárany zahájil vysielanie - Dídžej Užhorod mu nemohol robiť zapisovateľa svojím ukrajinským jazykom no a ja som musel začať s prípravou jedla a vybaľovaním ostatných vecí. Dídžej pomáhal so stavbou prístrešku. Tak sa stalo, že Roman spojenia prosto nezapisoval.

Jozef Vráble, Roman Komárany a Dídžej Užhorod.

Toľko zo slov Ľuba Trebišov.
O počasí mi do telefónu povedal Jozef Vráble:
"No v jeden deň sme mali „po chlebe“, ako sa ľudovo hovorí, začali búrky a v horách, keď sa zablysne a udrie hrom, tak sluch dostáva zabrať. Na niekoľko minút je človek doslova hluchý a keď tlčú hromy-blesky robiac z noci deň tak, že je možné čítať noviny, tak všetci sme boli hluchí riadne dlhú chvíľu.
Kvantá vody čo spadli na naše chatrné príbytky nás dokázali zamestnať na pár hodín, keďže sme mali v stanoch plno vody, oheň sa nedal založiť, prezliekanie do suchého prádla, chlad... už len "hriatô" nás mohlo zahriať... tak toto boli pre nás takmer každodenné peripetie. Bol čas, že sme nesmeli zapnúť vysielačku, naopak, museli sme ju odpojiť, ak by sa blesk zatúlal a udrel do antény na vrchole Čertovej skaly. Keď sa povie „čertovské počasie“, tak na Čertovej skale to platilo dvojnásobne a ono „čertovské počasie“ nám riadne podkúrilo!
Hluché miesta v denníku (čiže prázdne) sú aj z dôvodu vypnutej a od antény odstavenej stanice kvôli nepriazni počasia. O čo bolo vonku besnejšie počasie, o to nám bolo v núdzových „portejbloch“ v stanoch a autách veselšie. Namačkaní sme hľadeli von cez sklá, cez ktoré nebolo nič vidieť, keďže prúd dažďa bol mimoriadne silný.
Dokonca Pepa Nová Včelnice mal smolu pri utekaní k autu, aby sa skryl pred hustými, veľkými dažďovými kvapkami. Pošmykol sa a ako bol dlhý, tak sa vystrel na zem. Doudieral si rebrá, vytkol si nohu a niečo sa mu stalo i s prstom na nej, dúfam len v to, že ho nemá dolámaný. Jarka - jeho manželka - sa načas stala ošetrujúcou zdravotnou sestrou.
Dídžej Užhorod mi v aute Ľuba Trebišov a v spoločnosti Romana Komárany idúc cestou smerom k slovensko-ukrajinským hraniciam povedal do telefónu:
-„Bylo to super! Moc sa mi na Slovensku páčilo. Ste tu fajn grupa, škoda že to už skončilo a musím Slovensko opustiť. Rád sa vrátim hneď ako dostanem nové vízum a "prijechame" za tebou do Chlebian.“

O tom, že akcia sa páčila napriek nepriazni počasia vyjadril svoj názor i Lúč z Lúčnice, ktorý ma osobne navštívil, citujem:
-„CB mi učarovalo a byť v prírode, keď človek stále pracuje okolo vinohradu, záhrady a domu je veľkým osviežením nielen pre telo, ale aj pre dušu. Stretli sa cébečkári z rôznych kútov Slovenska, Česka i z Ukrajiny a byť v takejto medzinárodnej zostave, niektorých vidieť na direkt po prvý krát a môcť k tomu urobiť spojenia aj so zahraničnými stanicami, tak k tomu už nemám ani slov. Ďakujem Bohu, že mi doprial takýto pobyt a Jožkovi Vráble zato, že ma svojim autom občas vyvezie na kopec, keďže zo zdravotných dôvodov si nemôžem dovoliť výstup na kopec po svojich nohách tak, ako by som chcel.

Obdivoval som výdrž najmladšej účastníčky Skarletky Vráble, ktorá sa činila tak pri varení, ako i vysielaní a pobehovaní po hore. Dlho do noci dokázala počúvať vysielačku a aj hovoriť do mikrofónu tak suverénne, ako by ten mikrofón bol už v jej kolíske.

Urobil som spojenie s Talianom, ktorý mi pripomenul časy, keď som s Talianmi pracoval a to mi vzalo reč, prosto som od dojatia už nebol schopný robiť ďalšie spojenie. Teraz čakám na svoj prvý zahraničný QSL lístok. Moju radosť prežívala so mnou i Hela Vráble, s manželom Jozefom pracovala istý čas v Taliansku a ako je známe, radosť prežívaná s ďalšími ľuďmi sa rozmnožuje a je oveľa intenzívnejšia ako v samote. Keď pre nič iné, tak pre toto jedno spojenie sa mi oplatilo ísť na Nonstop portejbl na Čertovej skale. Bolo toho však oveľa viac, veď kto pozná Pepu Nová Včelnice dobre vie, akú ľudsky príjemnú a priateľskú atmosféru dokáže navodiť počas stretnutia. Hovorím tomu „komunikačný umelec.“ Pepa Nová Včelnice ním nesporne je, o jeho pani manželke ani nehovoriac.“
Hoci som sa ako nováčik na CB pásme nezúčastnil súťaží DXing Milan 42, Éter bez hraníc a Rozhledny 2004, vynahradil som si to na akcii Svätojánske mušky babky Kosačky v disciplínach Svätojánska stovka a Let Jánskej mušky a napokon v akcii NONSTOP - 100 hodinovom maratóne na Čertovej skale. Pre mňa spokojnosť s dobre využitým voľným časom po pomerne veľkej finančnej strate vo vinici, keď mi choroba viniča zničila bohatú úrodu."

Je sobota 26. 6. 2004 a vyrážame na spoločnú expedíciu počas Jánskej noci, ako inak, na obľúbenú kótu expedície Vatrár, na Čertovú skalu pri Kremnických Baniach. Nepriazeň počasia nás prinútila nasťahovať sa do stanu, nemohli sme zostať pod holým nebom. Urobili sme niekoľko spojení a po inštrukciách čakali na Let Jánskej mušky. Ako už viete, Let mušky bol úspešný.

V nedeľu 27. 6. 2004 ráno sme si našli čas aj na šantenie so Skarletkou. Vo vetre sa vznášal veľký „šarkan“ a Skarletka šťastne pobehovala sem a tam. Radosť pre nás i pre ňu, prišla si na svoje i ona. Po zábave sme sa v nedeľu vrátili domov.

Je pondelok ráno 28. 6. 2004. Plne naložené auto Jozefa Vráble nabralo kurz Čertova skala. Čakali tam na nás členovia expedície „Východ“ spolu s Dídžejom Užhorod. Základný tábor už bol vybudovaný, jedna anténa už stála a nazerala hore do nebies. Stará zohratá partia robila čo bolo treba, nik nikomu nemusel hovoriť čo treba robiť, išlo to ako keď ide ruka k ruke a srdce ku srdcu. Zatiaľ čo oni pracovali, varil som guláš a v lokátore JN98LR na Čertovej skale, konkrétne v Jozefovom stane, bolo vytvorené dočasné vysielacie štúdio - centrum.

Na druhý deň 29. 6. 2004 prichádza i Pepa Nová Včelnice s manželkou Jarkou a tak sme kompletná zostava. Veľké atmosférické rušenie nežičí spojeniam po vlnách éteru, ale to nám nevadí, pretože medzi nami je plno smiechu, dobrej nálady a radosti z osobného stretnutia v prírode. V tento deň nám počasie vyšlo a mohli sme sa pri dobrom pivku a guláši pokochať vyhliadkou do okolia na prekrásny hornatý kraj.

Nádherná panoráma so zapadajúcim slnkom 30. 6. 2004 sa ani opísať nedá, to možno iba prežiť. Každý človek si to zaslúži, len akosi treba nabaliť do batoha pevnú vôľu, dobrú náladu a chuť ísť za krásami nášho rodného Slovenska. Mám dobrý recept, ktorý každému odporúčam.

RECEPT PRE VŠETKÝCH MILOVNÍKOV PORTEJBLOVANIA

Založiť oheň tam, kde to je dovolené a postaviť všetko na uvarenie gulášu.

Postup je nasledovný:
Do kotlíka pozbierať vytrvalcov, aby bolo chuti, k tomu pridať dobré slovo, spolu premiešať humorom, preosiať spomienky, pridať pieseň a zľahka zopakovať. Dávame pozor, aby sa guláš nepripálil alkoholom. Pozor na kostičky, aby nás nebolela zadnica. Odbehneme k rádiostanici a pridáme report 5/9, premiešame.
Do alobalu zabalíme rušáky a rýchlo ich dáme do ohňa, prikryjeme a všetko zaobalíme novou piesňou. Nedočkavci čakajúci na guláš vezmú k ústam mikrofón dávajúc pozor, aby im anténa nespadla na hlavu. Pozor na slovo a pieseň, aby nám náhodou neprihorela na dne kotlíka.
Dobijeme energiu a prejdeme po kanáloch, dosladíme a ako sladidlo použijeme 88! Pozor na dlhé sladenie, neradno presladiť. Za stáleho miešania primiešame nožičky až do vychladnutia. Takisto pozor na dažďovú vodu - odoberá chuť!
K hotovému gulášu podávame JÚNOŠÍKom VÝZVU NA KANÁLE a k tomu výzvu po vlnách éteru na rozšírenie združenej medzinárodnej expedície Vatrár.
Prajem dobrú chuť!

Napriek zhoršenému počasiu sme to nevzdali a predĺžili sme pobyt v prírode až do nedele. Pod Čertovou skalou a v čertovskom počasí každý si prišiel na svoje, aj tí, ktorí nás prišli navštíviť. Privítali sme cébečkára Pytona Prievidza s jeho otcom, pána horára, ktorý nám zabezpečil drevo na vatru a zotrval s nami až do bieleho rána aj s celou svojou rodinou. Bolo všetko: smiech, radosť, veselosť, spokojnosť a keď sa Skarletka hojdala na hojdačke zavesenej na strome, vyzeralo to ako v lunaparku. Škoda, dážď, silný vietor a búrka prerušovali naše portejblovanie a chvíle pohody sa striedali s nepohodou.

Vo štvrtok 1. 7. 2004
sme mali v stanoch vytvorenú plaváreň. Všetko nám plávalo vo vode, no neodradilo nás to. Nemohli sme vysielať a boli sme radi, že do nás blesky neudierajú. Takú búrku som dávno nezažil a ani po tom netúžim aj keď viem, že bez búrok niet slnečného počasia.

V piatok 2. 7. 2004
nás opustil Pepa Nová Včelnice s manželkou Jarkou, rodinné a cébečkárske povinnosti spolu so zdravotnými ich nám vzali, no ich miesto zaplnila čerstvo pricestovaná Kamila Bratislava. Maratón pokračuje a pri nás sa zastavujú hubári z okolitých obcí, domáci i zahraniční obdivovatelia prírodných krás - scenérie kremnických hôr... je to skrátka krása nad krásy, byť prebúdzaný do nádherného slnečného rána štebotom vtáctva a ozvenou zvončekov, ktoré rozozvučovala neďaleko nás pasúca sa črieda ovečiek. V pozadí v doline zahúka lokálka a v reproduktore sa ozývajú hlasy cébečkárov... Nič iné mi nezostáva, len ono prosté a jednoduché ďakujem Bohu za krásne chvíle medzi priateľmi CB a všetkým brejkom za reporty, povzbudenia, prajné slová od srdca k srdcu.

Sobota 3. 7. 2004
Okrem CB pásma 27 MHz sa konalo i vysielanie na dvojmetri. Dídžej Užhorod a Roman Komárany mali rádiostanice a do éteru leteli pozdravy nielen v slovenčine, ruštine a češtine, ale i po taliansky, anglicky maďarsky, poľsky. Medzinárodná zmes dobrých prianí a želaní. Nonstop vysielanie je zdokumentované fotoaparátom a natočené i na videu pre peknú spomienku na spoločné chvíle. Končí sa 100 hodinové vysielanie v čase 102 hodín a 21 minút.
Priatelia, nemusíte sa báť budúcnosti, žite v nových a skvelých nápadoch a realitách, napĺňajte svoje sny, aby sa i vám rozrastala dobrá partia správne praštených anténou do hlavy a aby vaše plány neboli iba uletené „e(u)roplány“, ale skutky vašich všedných i sviatočných dní.
Prianivcov rádiových vĺn doma i v Česku za členov združenej expedície „VATRÁR“: Jozef, Hela a Skarlet Vráble, exp. „VÝCHOD“: Roman Komárany a Ľubo Trebišov, z Ukrajiny: Dídžeja Užhorod a z Česka Jarku a Pepu Nová Včelnice zdraví člen expedície Vatrár

Lúč Lúčnica

P.S. Väčšinu spojení s cébečkármi sme zapísali, no nie všetky, počas búrok sme museli mať rádiostanice vypnuté a odpojené od antén i zdroja.

Spracovala: Anežka alias Kosačka alias Cezmín Horné Chlebany