OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO

Starostom obce Horné Chlebany je pán Bc. Ján MAŠÍR (rok 2003 - 2006)
Úradníčka: Guliková Zdenka
Kontakt: Obecný úrad Horné Chlebany, 956 31 Krušovce, tel.: 038/ 5300234.

Stránkové dni Ocú:
P.: 7:30 - 12:00          13:00 - 15:00
S.: 7:30 - 12:00          13:00 - 15:00
P.: 7:30 - 12:00

5 poslancov OZ (od r.2003)
Ľudmila Balátová ( 25 ročná manipulantka) - HZDS
Helena Borisová (60 ročná referentka šľachtenia) - nezávislá
Helena Gálisová (66 ročná administratívna pracovníčka) - nezávislá
Viera Juríková (54 ročná učiteľka MŠ) - KDH
Jozef Záhumenský (26 ročný lešenár) HZDS.

Zloženie komisií pri OcÚ (od r. 2003)
Sociálna a poriadková: predseda Borisová Helena; členovia: Vražba Eduard a  Jakubíková Helena
šport s mládežou: predseda Záhumenský Jozef; členovia: Kúdela Štefan, Káčer Ján a Oravec Roman
kultúrna: predseda: Juríková Viera; členovia: Medo Ján, Kúdelová Zuzana a Rajnohová Irena
finančná: predseda: Balátová Ľudmila ml.; členovia: Ďatelinková Margita, Juríková Martina
stavebná: predseda: Gálisová Helena; členovia: Medo Adolf, Kúdelová Mária, Ing. Kubraňová Martina.

Dnešná rozloha katastra obce je 380 ha
obec má 346 obyvateľov ku dňu 31. 12. 2005.

Z HISTÓRIE OBCE HORNÉ CHLEBANY

Obec Horné Chlebany leží v severnej časti Nitrianskeho kraja v strednej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase rieky Bebravy v blízkosti sútoku s riekou Nitrou približne v strede medzi Tríbečským a Inoveckým pohorím. Na SV sa nachádza Strážovská hornatina, kde vyviera rieka Bebrava pretekajúca 1 km od obce susediacej s Krušovcami, Solčiankami, Rajčanmi a Bošanmi. Stred obce je 172 m.n.m a v chotári 169 - 233 m.n.m. Vedie cez ňu hlavná cesta od Topoľčian do Prievidze v Nadliciach s odbočkou do Trenčína. 2 km od nej sa nachádza železničná stanica Bošany.
Údolie rieky Bebravy má pôdy budované holocénnymi, prevažne vápenatými sedimentmi. Sú to mladé nivné pôdy, veľmi úrodné, s hĺbkou ornice 50 - 70 cm a sú prevažne neutrálne až mierne alkalické. Priľahlá terasa t.j. pleistocenná terasa má mierne kyslé pôdy, hnedozeme vyvýšené nad údolnou nivou. Ornica dosahuje hĺbku 60-80cm. Chotár tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a riečnymi štrkopieskami. Má nivné a hnedozemné pôdy v rozlohe 390 ha.

PÔDA
Chotár tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a riečnymi štrkopieskami. Má nivné a hnedozemné pôdy v rozlohe 390 ha.1 Údolie rieky Bebravy má pôdy budované holocénnymi, prevažne vápenatými sedimentmi. Sú to mladé nivné pôdy, veľmi úrodné, s hĺbkou ornice 50 - 70 cm a sú prevažne neutrálne až mierne alkalické. Priľahlá terasa t.j. pleistocenná terasa má mierne kyslé pôdy, hnedozeme vyvýšené nad údolnou nivou. Ornica dosahuje hĺbku 60-80cm.

KLÍMA
Priemerné ročné teploty kolíšu od 8°C do 10°C a zrážky od 403 do 820 mm. Extrémne hodnoty klimatických faktorov nemajú takú intenzitu a dĺžku trvania ako v južnejších častiach ZS, preto úrody sú stabilnejšie, najmä obilnín a okopanín.

ČOMU SA U NÁS DARÍ
V miernom klimatickom pásme sa darí obilninám, kukurici, repe, strukovinám, zemiakom a bežnej zelenine.
Ovocným stromom : jabloniam, hruškám, čerešniam, orechom, marhuliam a v priaznivých klimatických podmienkach dozrievajú i broskyne. Slivky zo záhrad vymizli po napadnutí šárkou.

FAUNA A FLÓRA
Pri rieke Bebrave rastú rôzne druhý vŕb a jelše, kde sa zdržiavajú divé kačice, bažanty, jarabice a poľné zajace okrem hlodavcov škrečkov, myší poľných, vodných potkanov a lasíc.
V katastri obce v časti zvanej Hlbočina je pozostatok 2 radov čerešní, pri ktorých sú rozrastené agáty, hloh, chabzda, baza čierna, bršlen, trnky, rešetliak prečisťujúci, plamienok plotný a šípkové kry.
Na miestnom cintoríne je chránený strom javor mliečny (acer platanoides L.) do koruny ktorého sadajú vtáky :sýkorka belasá veľká, penica, zelienka, strnádka, stehlík, žltochvost, ďateľ, kanárik poľný, drozd, škovránok i slávik.
Z dravých vtákov sú to sokol myšiar a myšiak hôrny. Bežne sa tu vyskytujú aj vrabce, straky, havrany a vrany.
Na majeri hniezdia plamienky driemavé a netopiere.
V kanáli za Kračinou sa zdržiavajú ondatry, žaby, ropuchy a skokany zelené. Pred 10. rokmi tam žili i mloky a po rokoch sa znovu objavili.

HISTÓRIA OBCE HORNÉ CHLEBANY S PRVOU PÍSOMNOU ZMIENKOU Z ROKU 1328

Stredné Ponitrie bolo už na konci 5. stor. značné kultivované a osídlené. Na pravobrežných prítokoch Nitry bolo slovanské osídlenie i v Krušovciach, Chlebanoch, Rajčanoch a v Norovciach. Nie je bez zaujímavosti, že osídlenie dokázané nálezom v Krušovciach - Dolných Chlebanoch z ll. stor. a nález nespočetného súboru črepov nájdených r. 1969 p. Opluštilom a Gergelom pri prieskume katastra obce v Horných Chlebanoch spojenom s obhliadkou ryhy pre vodovodné potrubie, stavia obec do zaujímavého svetla. Situovanie Chlebian medzi Krušovcami a Rajčanmi sa javí ako súčasť väčšieho komplexu súvisiaceho s rádom templárov, resp. johanitov.

Roku 1328 uvádza prvá písomná zmienka o nerozdelenej obci Horné Chlebany pod názvom Halban, ako majetku Rajčániovcov, vedľajšej vetvy šľachticov z Krušoviec a Lipovníka. Podľa najstarších uhorských zákonov bolo povinných každých 10 osád nájsť si miesto a postaviť vlastný kostol - v Krušovciach boli 2 kostoly i kláštor - a v služobných osadách vykonávali roľníci špeciálne služby panstvu. Obec Horné Chlebany má názov podľa činnosti obyvateľstva, čiže pečenia chleba pre predpokladanú rádovú komendu rytierov Templárov či Johanitov, ktorí vyvíjali v tom čase aktivity v oblasti náboženskej, liečiteľskej ale i vojensko-strážnej.

Potomok Betlehema Rajčániho z rodu Lipovníckeho (Lyponuk) Mikuláš založil vinohrad spomínaný v r. 1397. Už v druhej polovici 13. stor. bola majetková držba šľachtického rodu z Krušoviec rozsiahla a zahŕňala pôvodné chotáre dnešných Krušoviec, Horných a Dolných Chlebian, Rajčian, Veľkých a Malých Bedzian, Noroviec, Solčianok, Livinej, Borčian, Dolných Naštíc a Biskupíc. Ako vyvinutá dedina sa obec spomína r. 1426 už ako majetok Krušovskovcov. Majetkové podiely v Chlebanoch mal i rod Bacskády z blízkeho Baštína.
Postupne od roku 1655 do roku 1718 získal majetkové podiely z Krušoviec, Dolných i Horných Chlebian, Malých a Veľkých Bedzian, Nemečiek a Noroviec nový majiteľ Peter Beréni s Katarínou Onoriovou. Zemepánmi Chlebian boli v roku 1713 bratia - evanjelici - Alexander a Matej Ujfaluši a majetkové podiely v obci mali aj rody Beréniovcov, Zichiovcov, Köröšiovcov, Zayovcov získané sobášmi, donáciami – kúpou. V roku 1787 sídlila v kaštieli v Horných Chlebanoch vdova Júlia Korošiová. Gróf Zay získal kúpou majetky v H. Chlebanoch v r. 1839. V 19. a 20. stor. sa vymenilo viac majiteľov. Po grófovi Zayovi boli vlastníkmi továrnik a obchodník pán Murín, ktorý majetok prenechal zaťovi Júliusovi Finkovi a po smrti pána Finku bol majiteľom jeho zať Imrich Motešický. Rodina Motešických žila v kaštieli (na majeri) do r. 1952.
V obci sa nachádza pôvodne barokový kaštieľ z 18. storočia, ktorý bol v 19. storočí úplne prestavaný.

V roku 1716, po opätovnom víťazstve nad Turkami v Belehrade, pápež Kliment IX. (1724 - 1730) učinil sviatok svätého „Ruženca“ všeobecným sviatkom. Predmetom cirkevného sviatku ruženca nebol vlastne ruženec, lebo Cirkev zostavila ruženec pre domácu pobožnosť, modlitby . Tento sviatok má byť pre veriacich pripomínaním a pripamätávaním si toho, že je len dobré a prospešné vzývať Pannu, Matku, Sestru, Kráľovnú Máriu o jej príhovor za nás.

Kaplnka

Už V roku 1725, keď bol farárom v obci Krušovce Michal Tarkaj , je vo farskej vizitácii písomná zmienka o kaplnke v H.Chlebanoch, jej zasvätení Panne Márii z hory Karmel /škapuliarskej/ a modlení sa litánií loretánskych . Na listine je podpísaná Klára Géciová a František Koroši, ktorí na kaplnku v Horných Chlebanoch zložili fundáciu 5 zlatých. Dva roky po povolení slávenia dňa založenia Rádu Karmelitánov pápežom Benediktom XIII. bola v obci Horné Chlebany nanovo postavená kaplnka a zasvätená Panne Márii z hory Karmel – „P.M.škapuliarskej “, dal ju postaviť Gróf Zay v r. 1728 a daroval do nej cenný strieborný kalich nachádzajúci sa v nej ešte v r. 1889. Interiér rímskokatolíckej kaplnky zabezpečili páni krušovskej farnosti, zbožná a Pannu Máriu karmelskú vzývajúca Klára Géciová a jej syn František Krušovský. V kaplnke nad oltárikom visí obraz Panny Márie z hory Carmel .
Vtedajší pán farár - predtým bol topoľčianskym kaplánom a seminaristom v meste Topoľčany - Matej Turský, ktorý ovládal slovenčinu a maďarčinu, bol 6 rokov presbytérom a pôsobil v krušovskej farnosti. On celebroval slávnostnú svätú omšu, vysvätil a zasvätil kaplnku P.M.Karmelskej za prítomnosti panstva a poddaných obcí Horné a Dolné Chlebany, ako i obce Krušovce.
V roku 1936 bola kaplnka prebudovaná na rodinnú hrobku rodov Finkových a Motešických a v roku 1937 dohotovená. Po rekonštrukcii kaplnky v roku 1998 a prístavbe prístrešku v roku 2004 sa v kaplnke slúžia pravidelne sobotné podvečerné sväté omše.
Pred kaplnkou stojí kamenná socha Svätého Floriána - patróna hasičov - postavená v roku 1773 , (zrekonštruovaná v roku 2002 – 2003) a dňa 22. 9. 2003 v roku návštevy Slovenska pápežom Jánom Pavlom II., vysvätená. Okrem uvedenej sochy stojí pred kaplnkou i zrekonštruovaný prícestný kamenný kríž z 18.storočia (pred kaplnku bol premiestnený). Na jeho mieste, pri ceste smerom k obci Rajčany, je postavený nový prícestný kríž vysvätený 13. 10. 2001 dekanom Ondrejom Valachom. Hudobnú produkciu sobotných slávnostných svätých omší (platiacich za nedeľné) v miestnej kaplnke tvoria striedavo pán Medo Ján a Boris Peter z Horných Chlebian, organisti farského kostola v Krušovciach.
Starý zvon z roku 1789 s nápisom: "Joanes Knobloch Neosoli A.1789" bol odcudzený. Na miestnom cintoríne pri Dome smútku postavenom v roku 1996 od 28. 8. 1998 roku visí na novej kovovej konštrukcii nový zvon vyrobený v Beluši 
V rekoštrukcii je "Božia muka" - Pieta so Sedembolestnou Pannou Máriou, ktorá sa nachádzala v extraviláne obce nazývanom "Hlbočina." Rok diela a autor je neznámy.

Obec sa nazývala  i Felsö Helbin
R. 1532 zaznamenáva súpis existenciu richtára v Horných (Veľkých) Chlebanoch v jednej poddanskej usadlosti a v r. 1553 už mala obec 4 porty. V r. 1715 boli v Chlebanoch po ničivých vojnách a povstaniach iba 3 domácnosti. V tomto období žili v obci - ich potomkovia žijú dodnes - rodiny s priezviskami Kmotorka, Novotný (s najstaršou prezývkou Brnco), Kúdela, Bočkay, Gális, Kluka.
Od r. 1715 do r. 1761 bolo uzatvorených 59 sobášov v poddanskej dedine Felsö Helbin - Horné Chlebany a zomrelo 124 ľudí, z toho bolo 64 detí.

Urbár
R. 1769 boli zapísaní aj hornochlebiansky sedliaci do urbárskych tabuliek a na základe týchto skutočností sa po r. 1848 ich potomkovia stali plnoprávnymi vlastníkmi urbárskych pozemkov ako veční poddaní - roľníci Adam Kmotorka s rozsahom pôdy 27 dielov a lúk na 6 koscov, Štefan Kmotorka so 17 a pol dielmi a lúkami na 6 koscov, Ján Novotný s 13 a šesť osmín dielov a lúk na 9 koscov a Štefan Ďuriš 23 dielov a lúk na 10 koscov.

Sčítanie ľudu
Pri sčítaní ľudu, domov a hospodárskych zvierat r. 1784 - 1787 bolo v obci 13 domov, v ktorých bývalo 27 rodín, čo predstavovalo 141 obyvateľov, z toho 4 sedliaci a 4 dediči, 17 želiarov a 62 detí. Obyvatelia sa dožívali vysokého veku ojedinele. V roku 1866 vedelo čítať 50 ľudí a písať 15. Nájomníkom majera bol Jozef Hecht, mal sluhu Laufera hebrejského vierovyznania. V obci žili 3 mlynári, majstrom bol Dino Henrik. Iba 2 domy boli so sieňami. Jeden z nich obýval Ján Novotný - roľník so 17 príslušníkmi rodu, z čoho boli 3 vdovy s rodinami. Dom mal sieň, izbu, 4 komory, kuchyňu, humno a dve maštale. Od r. 1865 do r. 1869 bol v H. Chlebanoch pivovar, ktorý spravoval Žid Alexander Reichenthal. V prvom roku prevádzky uvaril 195 dolnorakúskych okovov (vedier = 56,5 l) piva. Jakub Reichenthal so ženou Rózou mali pálenicu a obchod s kramárstvom. V dome pri majeri žili bíreši a sluhovia pracujúci u pána i sedliakov v 6 izbách, v 15 komorách a k domu patrili 3 maštale s pivnicou.

V r. 1866 obec financovala určitou čiastkou stavbu vicinálnej cesty cez Šišovskú dolinu.

Prvá svetová vojna
Od. r. 1873 do r. 1913 mala obec úradný názov Felsöhelbény. Všeobecné krízové javy s politickým, sociálnym a národnostným útlakom zo strany Maďarov vyústili do vojenského konfliktu. V čase 1.svetovej vojny roku 1914 bol zavedený lístkový systém (po nahradení zlatých a strieborných mincí papierovými) ako tabačenky, mastenky, chlebenky a pod. V r. 1915 bolo v obci zakázané pečenie žemlí a rohlíkov a v r. 1917 boli zavedené 3 bezmäsité dni v týždni, keďže rekviráciami bol stav dobytka zredukovaný a nastal i nedostatok mlieka, soli a petroleja. Po vyhlásení ČSR 20.10.1918 maďarskí žandári a vojenské jednotky hájili na rozkaz „celistvosť ich krajiny.“ Tento nežiadúci stav ukončila Československá armáda obsadením celého Ponitria. Občania oplakali padlých synov 1. svetovej vojny: Jána Kúdelu, Júliusa a Rudolfa Novotného.

Prvá Československá republika
V roku 1920 mala obec 34 domov. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie, na ktorej troskách vznikla Československá republika riadil občanov Obecný výbor s richtárom. Pri Obecnom úrade pracovali obecní zamestnanci vo funkcii listonoša, obecného sluhu a zriadenca, doručovateľa, nočného strážnika a poľného hájnika.
Obecná knižnica funguje v obci od roku 1924, kedy mala 120 kníh. V roku 1982 získava čestné uznanie ako vzorná ľudová knižnica okresu Topoľčany a kronika obce Horné Chlebany získala v súťaži „Kronika Slovenska 2000“ (v kategórii do 500 obyvateľov) 1. miesto.

Tridsiate roky
Tridsiate roky boli v znamení všeobecnej hospodárskej krízy. Štát sa snažil riešiť nedostatok pracovných príležitostí sčasti verejnoprospešnými prácami. Najviac nezamestnaných bolo z radov sezónnych pracovníkov tzv. „horňákov, horniakov“. Prichádzali z okolia Handlovej, Terchovej i Oravy. Svoje práce začínali jednotením a končili zberom repy.
Pred prácami uzatvorili zmluvu, v ktorej boli vypísané tak práce, ako i pláca.
V r.1923 je v zmluve so sezonármi uvedené:
-„Za všetky práce spojené s ručným kosením a mlátením obilia a čistenie podľa potreby - rotovanie, platí sa 10. diel. Za žatvu obyčajným strojom, viazanie a mlatby 13. diel. Robotníctvo obdrží patričný diel obilia v q a 30 Kč. Zaistenie prevedenia jesenných robôt zadrží prácu dávajúci každému porciu 500 kg obilia, ktoré sa po skončení jesenných robôt vydá. Okrem vyššie uvedenej sadzby prislúcha robotníkovi nasledujúci deputát na istý čas žatvy a mlatby: 60 kg raži, 40 kg žita, 20 kg jačmeňa, 14 kg fazule, 30 kg krumplí, 2 kg masti, 1 kg slaniny, 3 kg mäsa, 3 kg soli.
Každý pár obdrží na celý čas 1 m2 dreva, ktorým je i vydanie mlieka vyrovnané. Za jesenné roboty bude všeobecný plat vydávaný.“
Pán majera mal dostatok celoročných zamestnancov, bírešov, ktorí boli na tom lepšie od sezonárov, lebo mali svoje byty a celoročný zárobok. Predstaveným sezonárov bol gazda a bírešov šafár.

Parcelácia pozemkov
Parcelácia pozemkov veľkostatku pána J.Finku bola vykonaná v r. 1925. 80 katastrálnych jutár prešlo do vlastníctva občanov a 30 K.j. pripadlo obci Solčianky. Chotár mal miestne názvy: Dvorce, Kračina, Pažiť, Dlhá roľa, Seliakove role, Dolnie hony, Farské role, Doliny, Vlčie jamy, Hore brehom, Pánske role, Pánska záhrada, Pod chrasťu a čerešňová alej Hlbočina. V čase parcelácie pracovalo na majeri 95 mužov a 47 žien.
Zrod Prvej Slovenskej republiky bol v hlbokej kríze pomníchovskej republiky, no je nesporné, že vlastná štátnosť pozdvihla v občanoch sebavedomie a národnú hrdosť. Na predstaviteľoch Slovenského štátu však zostala škvrna kvôli deportácii Židov, čo sa našej obce nedotklo, keďže už od r. 1925 v obci nežil ani jeden Žid.

Mrchoviská
Zástupca richtára Motešického, Michal Kmotorka, vykonával prehliadky dobytka pred vydaním „dobytčieho pasu“ za čo bol poplatok od 1,50 Kč do 2,50 Kč. Každá obec bola povinná mať vhodné „mrchovisko“ - cintorín zvierat, riadne ohradené, neprístupné a na nezaplavovaných miestach. H. a D. Chlebany mali spoločné, kde v r. 1936 zakopali 2 mrchy. V Krušovciach až 10 mŕch a vo Veľkých Bedzanoch v tom istom roku až 9 mŕch.

Remeslo podkováčstvo
Rozšíreným remeslom sa stalo podkováčstvo. Podkováčstvom sa v našej obci zaoberal i bez skúšok a vysvedčenia, teda neoprávnene, Ján JANKOVIČ, ktorý koncom r. 1938 získal koncesiu. Bol to bežný jav vykonávania remesla bez skúšok. Okrem Krušoviec vykonávali podkováčske remeslo podľa zákona neoprávnene vo všetkých okolitých obciach.

Spisovanie
Obyvatelia obce vlastnili v r.1939: 117 kráv, jalovíc, volov, býkov, 54 koní a žrebcov, 119 ošípaných a 25 kôz,
z toho pán majera Július Finka mal: 15 býkov, 3 jalovice, 16 volov, 28 plemenných kráv, 6 kobýl, 15 valachov, 1 kanca, 8 plemenných prasníc a 8 malých prasiat do 8 týždňov.
Z obyvateľov obce mali gazdovci: 7 koní Ján Pihík, 8 ošípaných Jozef Spodný, 3 kravy Štefan Švec a 3 kravy, 4 kone, 3 ošípané boli v maštali Vendela Kmotorku.

Druhá svetová vojna
V 2.svetovej vojne, keď už bola jasná prehra Nemecka, opozícia sa postavila proti režimu v Slovenskom štáte. Roku 1944 došlo k boju i neďaleko Chlebian, kde bol zranený Alexander Makarenko. Po vyliečení odišiel k rodičom do Kovariec, kde ho vysliedili agenti, uväznili ho v Baťovanoch, mučili a neskôr popravili. Na jeseň toho istého roku bol pri Troch duboch zranený Jozef Kúdela a do konca vojny bol v nemocničnom ošetrení v Banskej Bystrici. Iný osud postihol Jozefa Mikuláša, Františka Novotného a Petra Bočkaya, ktorí boli odvlečení do Zvolena a odtiaľ so stovkami ďalších deportovaní k holandským hraniciam v Nemecku do pracovného tábora, kde v neľudských podmienkach hĺbili šachty na ťažbu železnej rudy. V 2.svetovej vojne nik z obce nepadol.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

OBEC HORNÉ CHLEBANY

Po roku 1945
 

2.4. 1945 bola obec oslobodená II. Ukrajinským frontom. Správu obce prevzal do rúk Národný výbor s predsedom - zakladateľom KSS v obci, kde získal 36 členov. R.1947 je založená TJ Sokol. Roku 1948 boli organizované akčné výbory. Po vykonaní parcelácií veľkostatku roľníkom a bezzemkom, ktorí nedostali náradie ani stroje na obrábanie polí sa stalo, že práve oni vstúpili do JRD ako prví v roku 1950. Majetok pána Imricha Motešického prevzali r. 1952 do užívania Štátne majetky a r. 1954 vznikla Šľachtiteľská stanica, ktorú r.1976 pričlenili k výskumno-šľachtiteľskému podniku Bučany a takmer 80 % zamestnancov tvorili obyvatelia obce. Vyšľachtené boli r. 1958 konopa - Rastislavická, r. 1973 záhradný hrach - Palas a r.1977 paprika - Erekta, ktorá ešte pred povolením bola presunutá do Kráľovej pri Senci. V r.1992 bola spustená chladiareň genetického materiálu zvaná sádzačkáreň. V r. 1994 bola daná do prevádzky pozberová linka na obaľovanie a morenie osiva kŕmnej repky a od r. 1996 vykonáva i obaľovanie a morenie repky ozimnej pre celé územie Slovenska. Ako akciová spoločnosť Selekt od r. 1994, kde patria strediská Bučany, Bystrička, Sládkovičovo a Horné Chlebany, sa výskumný šľachtiteľský ústav vyčlenil zo štátneho podniku Slovosivo Bratislava.

JEDNOTNÉ ROĽNÍCKE DRUŽSTVO
V roku 1950 - Predsedom novozaloženého Jednotného roľníckeho družstva (JRD) sa stal Štrehober Štefan.
Do JRD vstúpilo 12 ľudí. Niekoľko z nich: Štrehober Štefan, Kluka Ernest, Kúdela Jozef ml., Bočkay Peter, Tvrdík Viliam a ďalší.

Kultúra
Kultúra našich predkov bola úzko spätá s katolíckou cirkvou a najstaršie obradné úkony sa viažu na dve základné etapy solárneho cyklu, a to k zimnému a letnému slnovratu . Zakladateľom a režisérom ochotníckeho divadla sa stal v r.1959 pán František Medo. Prvú premiéru odohrali pod plachtami na nádvorí Šľachtiteľskej stanice v r.1961. Na I. ročníku súťaže medzi Š.S. západoslov. kraja získali I.miesto. Tak sa začala bohatá žatva úspechov. V r. 1973 po štyroch umiestneniach na I. mieste a piatich umiestneniach na II. mieste v súťažiach sa pán František Medo, držiteľ najvyššieho ocenenia za prácu v ochotníckom divadle - odznaku J.K.Tyla, odsťahoval a členovia súboru prešli na malé javiskové formy. R. 1985 na celoštátnej prehliadke vyspievalo Terchovské kvarteto speváckeho zboru Slnečnica III. miesto.
V súčasnej dobe sa konajú v obci tradičné aktivity: fašiangový ples; stavanie mája; Deň matiek; Medzinárodný deň detí; Mesiac úcty k starším; stretnutie 50. a 60. ročných rodákov; vítanie novonarodených detí do života; Mikuláš, posedenie dôchodcov pri jedličke; Silvestrovská zábava.

Šport
Oficiálne založená T.J. je v roku 1949, kedy bol odohraný prvý zápas: Sokol Horné Chlebany - T. J. Práznovce 4:0 - 2:0, zápas viedol Florián Kmotorka, ktorý bol predsedom futbalového oddielu až do roku 1960, teda 13 rokov.
Od roku 1960 do roku 1963 bol zvolený za trénera Kluka Ernest.

Najaktívnejší hráči v rokoch 1947 - 1950
V. Tvrdík,
V. Mihálik,
J. Šatka,
J. Kubík,
P. Bočkay
a T. Kmotorka.

OFICIÁLNA REGISTRÁCIA HRÁČOV T.J.
V r.1955 nastala oficiálna registrácia členov a zapojenie sa do okresnej súťaže v IV. triede mužstiev.
Mužstvo v zložení:
T. Bočkay,     J. Dobiáš,
Jozef a          Július Gális,
E. Halmo,      J. Kmotorka,
A. Kmotorka, V. Kostolný,
A. Krajčír,      J. Krištof,
J. Kúdela,      R. Kúdela,
R. Novotný,    J. Šatka
a G. Švec
s doplnenými hráčmi v r.1962:
J. Hano, A. a Š. Jaško,
Š. Krištof, J. Káčer,
J. Medo a J. Šatka.

Mužstvo sa v r. 1965 prebojovalo zo IV. do II. triedy okresnej súťaže pod vedením plateného trénera G. Krupca.

Od vzniku T. J. Sokol v poradí do r. 1996 sa následne vystriedali vo funkcii predsedu oddielu:
1.F. Kmotorka            2.B. Sedlák       3.E. Kluka,
4.J. Gerbel                 5.T. Kmotorka   6.G. Hauer,
7.M. Šmotlák             8.M. Novotný     9.T. Boris,
10.J. Kmotorka          11.Š. Jaško      12.J. Ladický,
13.V. Tvrdík               14. Š. Jaško.

Hráči SLOVANA - najlepší brankár sveta v Horných Chlebanoch
Rok 1965 sa stal pamätným rokom pre členov T.J. Horné Chlebany i pre obyvateľov obce, keďže T.J. na čele s pánom Ing. Sedlákom Bartolomejom požiadala redaktora Roľníckych novín pána Rácza Štefana, aby pozval do Horných Chlebian najlepších z najlepších, hokejistov Slovana Bratislava. Po požiadavke a pozvaní pána predsedu MNV a T.J pána Ing. B. Sedláka so všetkými futbalistami T. J., ktorí boli zároveň aj vyznávačmi hokeja, zavítali k nám strieborní víťazi Majstrovstiev sveta v hokeji, dvaja najvýkonnejší hráči:
páni Golonka Jozef a Vladimír Dzurila.
Vo Fínsku v Tampere mužstvo reprezentantov hokeja Československa vybojovalo 2. miesto. Golonka Jozef ako útočník dal najviac prihrávok a gólov. Dzurila Vladimír bol vyhodnotený ako najlepší brankár sveta.
19. marca 21965 sa v kultúrnom dome obce uskutočnila beseda za účasti takmer všetkých občanov. I keď má kultúrny dom približne 30 metrov dĺžky a 10 metrov šírky, dostalo sa do jeho útrob takmer tisíc divákov. Plná sála, balkón so schodmi i vstupná chodba svedčili o veľkom záujme verejnosti nielen z našej obce, veď má iba okolo 470 obyvateľov, ale i širokého okolia. Faktom sa stalo, že v kultúrnom dome a okolo neho bolo približne 1 600 ľudí, položených bolo 147 otázok a odpovedí 103. beseda trvala 3 hodiny. Nasledovala autogramiáda, po ktorej usporiadatelia odviedli hokejistov na recepciu. Tam zazneli vtipné konštatujúce slová jedného hlasno vzdychajúceho pána:
„Ľahko je Golonkovi dávať góly!“ Golonka sa začudovane pozrel na toho človeka a ten mu ihneď objasnil svoje „vzdychanie“:
„Veď už aj meno máte podľa tých gólov - GOLonka!“ Keďže 19. marca je v kalendári meno JOZEF, oslávenec Jozef Golonka dostal nádherný darčekový kôš. Aj keď Vladimír Dzurila nemal meniny, ďalší darčekový kôš putoval do jeho rúk od činovníkov T.J. Horné Chlebany, pretože si zaslúžili obdiv a úctu za reprezentovanie Slovenska v zahraničí spolu s celým kolektívom hráčov Slovana.

ŽENSKÝ FUTBALOVÝ TURNAJ
V r. 1975 sa konal ženský futbalový turnaj družstiev Klátová Nová Ves, Krnča a H. Chlebany.
Futbalistky T.J. Horné Chlebany získali I. miesto.

Hráči z T:J: Horné Chlebany hrali zápasy za iné T.J.:
Tvrdík Marián hral za T.J. Partizánske.
Eliáš Miroslav hral za T.J. Kysucké Nové Mesto.
Kostolný Milan sa stal hráčom za T.J. Dubnica nad Váhom.
Z odchovancov T. J. Horné Chlebany vyrástol na profesionálneho hráča Milan Lištiak. Bol ľavým útočníkom T.J. Trenčín v III. triede.

V roku 2004 je trénerom A mužstvo: Ing. Hano Eduard z Dolných Chlebian

A skupina - hráči:
Rodina Marián                       Krušovce (brankár)
Adamkovič Dominik    D. Chlebany      Gális Ladislav    D. Chlebany
Gális Peter                D. Chlebany      Gális Stanislav D. Chlebany
Hubinský Miloš          D. Chlebany      Hano Juraj        D. Chlebany
Chudý Marián            D. Chlebany      Kleštinec Peter H. Chlebany
Kúdela Andrej            H. Chlebany      Ligotský Jozef   Topoľčany
Oravec Roman           H. Chlebany      Petreje Marián   D. Chlebany
Tvrdík Vladimír           H. Chlebany      Záhumenský Jozef H. Chlebany

Dorast tréner: Medo Jozef z Horných Chlebian
Dorast hráči:
Bajtala Erik    H. Chlebany      Bajzík Tomáš    Dolné Chlebany
Bočkay Marek Dolné Chlebany Bočkay Vladimír         Dolné Chlebany
Harihg Peter   Topoľčany         Kmotorka Vladimír         H. Chlebany
Kúdela Ján     Dolné Chlebany Kúdela Lukáš                H. Chlebany
Kšiňant Tomáš Topoľčany      Novota Marián               Dolné Chlebany
Novotný Róbert Horné Chlebany Pastierik František     Dolné Chlebany
Šimon Milan   Dolné Chlebany

Tréner žiakov: Hano Martin z Dolných Chlebian
Žiaci hráči:
Ďatelinka Miroslav      Ďatelinka Filip   Kmotorka Peter
Kucha Ľubomír                      Kúdela Roman  Mako Stanislav
Mako Dominik                       Masarik Vladimír           Mašír Ján
Mašírová Júlia                        Širo Jaroslav

Z FUTBALISTU REKREAČNÝ BEŽEC - MEDO Jozef
Hráč T.J. Horné Chlebany, pán Medo Jozef, je od r. 1984 členom klubu rekreačných bežcov.
Do roku 2000 sa zúčastnil národného behu Devín - Bratislava /11,7 km/, kde r. 1985 získal 71. miesto a doposiaľ absolvoval 11 ročníkov,
v Komárne behal /10 km/ 5 ročníkov;
Košický maratón /42 km 195 m/ 7 ročníkov a Medzinárodný beh okolo jazera pri Salzburgu v Rakúsku 5 ročníkov.

Integrácia
V rámci integrácie r. 1976 bola obec pričlenená k Rajčanom. Možnosť nadobudnúť samostatnosť sa pre Horné Chlebany znovu vytvorila po novembri 1989. Obec ju využila takmer okamžite a jej odlúčenie od obce Rajčany dosiahla už v r. 1989. Voľby obecného zastupiteľstva v r. 1990 sa už uskutočnili v samostatnej obci. Za starostku bola zvolená p. Helena Gálisová.
Po obnovení samosprávy obcí v r. 1990 obec znovu pocítila potrebu prezentovať svojbytnosť aj vlastnými symbolmi: erbom, vlajkou a pečaťou. Obec nemala vlastný erb, boli používané zemepánske viacerých rodov. Vlastný erb H. Chlebian korení v slove chlieb a navrhol ho PhDr. Ladislav Vrteľ. Obec symboly používa dňom schválenia od r. 1994. Po nástupe do funkcie pani starostka pokračuje v budovaní vodovodnej siete, nasleduje plynofikácia obce, rekonštrukcia verejného osvetlenia, osadenie hlavného kríža na miestnom cintoríne atď.

OBEC HORNÉ CHLEBANY

Budovanie v obci

Cesty, chodníky
1950 - Asfaltovanie hlavnej cesty cez obec - príprava.
1952 - Naplno sa začala budovať asfaltová hlavná cesta cez stred obce smerom od Topoľčian do Partizánskeho.
1954 - Spevnenie cesty kameňom a štrkom od cintorína k Hlbočine,
- Asfaltovanie od kult. domu po dom J. Kleštinca.
1957 - V obci sa rozširuje elektrická sieť.
1958 - Oplotenie cintorína.
1967 - Vyhĺbenie studne na cintoríne.
1967 - Vybudovanie 700 m chodníka urobeného od cintorína k Hlbočine.
1968 - Spevnenie cesty od Bajtalu po dom Peteráša.
1969 - Asfaltovanie chodníka vedľa hlavnej cesty.
1987 - Vybudovanie odvodňovacieho kanála od Šľachtiteľskej stanice.
1987 - Osadenie autobusových stanovíšť.
1991 - Betónovanie chodníka od cintorína k Hlbočine.
- Asfaltovanie cesty od domu Bajtalu po Jankoviča, od hlavnej cesty po Zelmana.
- osadenie zábradlí na kanáloch a čistenie.
- Rekonštrukcia cesty od domu Tvrdíka po dom Bajtalu a od domu Gerbela po dom Ďuračku.
1998 - Rekonšrukcia cesty od Kleštinca ku kult.domu v sume 214 tisíc korún.
2006 - Budovanie chodníkov po oboch stranách cesty.
- Výstavba nových autobusových prístreškov.
- Budovanie inžinierskych sietí v obci.

Kultúrny dom
1956 - Začiatok výstavby kultúrneho domu.
1962 - Osadenie opony javiskového osvetlenia.
1963 - Prístavba kuchyne a skladovacieho priestoru.
1965 - Maľba čelnej  steny J.Vicelom.
1971 - Murované oplotenie a prístavok pre hudobné skupiny.
1972 - Zriadenie klubu mládeže v pivničných priestoroch.
1979 - Premaľovanie kultúrneho domu maliarmi Duckým a Jaškom.
1980 - Vybetónovanie chodníka a priestoru pred klubom  mládeže a výmena okenných rámov.
1982 - Rekonštrukcia sociálneho zariadenia, vodovodu,  vyrúbanie a osadenie dverí do knižnice, výmena rýn.
1987 - vybudovanie odvodňovacieho kanála od Šľachtiteľskej stanice.
1991 - Betónovanie chodníkov pri kult. dome.
- Osadenie brány a železného oplotenia pri knižnici.
- Osadenie a uvedenie novej ústredne do prevádzky na Obecnom úrade.
1998 - Zavedenie vodovodnej prípojky do kultúrneho domu.
2000 - Rekonštrukcia strechy kultúrneho domu.
2001 – Oprava chodníkov v obci.
2002 - Výroba mreží na vchod do kultúrneho domu a OcÚ.
2003 - Rekonštrukcia pivničných priestorov a príručného skladu Civilnej obrany a iných častí v kultúrnom dome.
2004 - Rekonštrukcia plynového kúrenia, hygienických zariadení, skladu náradia v kultúrnom dome
- Rozšírenie miestneho rozhlasu.
- Vybudovanie a dláždenie odpadového kanála pri firme VIMAR.
- Svojpomocne urobená zmena vnútorného vybavenia miestností WC v kultúrnom dome (obklady, umývadlá, podlahy).
2006 - Budovanie skladu a prístrešku.
- Asfaltovanie plochy na nádvorí pri kultúrnom dome
- Výsadba parčíka kríkmi a stromkami, urobenie chodníčkov v ňom pri budove kultúrneho domu
- Budovanie fontány a chodníkov v parčíku pred kultúrnym domom

Ihrisko
1962 - Výstavba šatní.
1967 - Výsadba stromov a úprava trávnika.
1972 - Budovanie vodnej nádrže s oplotením.
1992 - Terénne úpravy pri vodnej nádrži.
1999 - Napojenie vodovodu a plynu na verejnú sieť.
2003 – Svojpomocné budovanie skladu.
2006 - Budovanie cyklistickej dráhy na ihrisku.
- Vybudovanie cyklodráhy a plochy pre hry detí.

Kaplnka
1936 -1938 - Vybudovanie rodinnej hrobky Finkových v kaplnke.
1981 - Renovácia maľby vnútorného priestoru urobil pán Milan Medo z Krušoviec,
- Renovačné práce dreveného oltára, svietnikov, lavíc, rámov obrazov a všetkých drevených predmetov urobila Anežka Vražbová, doplnenie interiéru o kreslá, koberec, stojan na breviár zo zbierky peňazí veriacich zabezpečila starostka obce.
1991 - Osadenie hlavného kríža na miestnom cintoríne, ktorý urobil majster Chrenko z Chynorian; oplotenie kaplnky, betónovanie, úprava,
- Maľovanie vonkajšej časti budovy i  kaplnočky v Hlbočine.
2000 - Rekonštrukcia kaplnky predstavuje kožovku, opravu strechy, muriva oplotenia, natieranie plotu, osadenie lavičiek, ďalej vypílenie stromov a vyrúbanie ich koreňov, zasadenie mladých stromkov.
2002 - Vybudovaný prístrešok pred kaplnkou.
2003 - Rekonštrukcia prícestného kríža
- Renovácia sochy sv. Floriána z dotácie MK SR.
- Osadené nové lavice a výsadba kríkov so stromkami.
- Vybetónovanie chodníka ku kaplnke.
- Výmena svietidiel verejného osvetlenia obci.
2004 – osadenie novej pamätnej tabule nad vchodom do kaplnky.

Miestny cintorín
1956 - Vyklčovanie koreňov čerešní bývalej aleje.
1958 - Oplotenie cintorína pletivom zo zbierky občanov  a zisku za korene čerešní v sume 2080 Kčs.
1967 - Vyhĺbenie studne na cintoríne.
1987 - Vybudovanie odvodňovacieho kanála od Š.S. po Hlbočinu  povedľa cintorína.
- Vybetónovanie priestoru od brány po hlavný kríž a murovanie oplotenia cintorína.
1992 - Budovanie objektu na náradia (25 000 Kčs).
1995 - Začiatok budovania domu smútku.
1996 - Dobudovanie domu smútku.
1999 - Urobené ochranné zariadenie z dreva a plechu na zvonici spolu s elektrickým pohonom na zvon.
1998 - Vyrobený zvon a osadený na novú kovovú konštrukciu zvonice na miestnom cintoríne.
2001 - Dobudovanie prístrešku na náradie na cintoríne
2003 – Oprava lavičiek pri autobusových stanovištiach a na cintoríne
2004 - Oprava plotu a kanála okolo cintorína.
- Dané do prevádzky suché WC na miestnom cintoríne.
V roku 2003 je správcom domu smútku a kaplnky Jolana Švecová a Eduard Vražba.

Ostatné
1957 - Rozšírenie elektrickej siete od domu Bajtalu po dom Petráša, čím bola ukončená elektrifikácia obce.
1964 - Dobudovaný obchod a pohostinstvo.
1967 - Výsadba stromkov a úprava nádvoria pred budovou  obchodu a pohostinstva.
1987 - Vybudovanie vodovodnej siete.
- Oplotenie bytoviek. 
1991 - Rekonštrukcia verejného osvetlenia (810 372 Kčs).
1994 - Plynofikácia obce (1,65 mil. Sk).
1997 - Odpratanie divej skládky za Gerbelovým domom na zrúcanine bývalého „Panderláku“.
1998 - Vypracovaný územný plán obce Ing. Karolom Vražbom.
- Vydanie publikácie o obci.
- Výroba pečiatky, vlajky, zástavy a insígnie starostu.
2001 – Postavený nový prícestný kríž a 13. 10. vysvätený pánom dekanom Valachom.
- Zakúpenie pozemku OcÚ.

OcÚ

Renovácia  miestnej  infraštruktúry
Dňa 17. 1. 2005 podal pán starosta Bc. Ján MAŠÍR projekt: Renovácia miestnej infraštruktúry v rámci opatrenia 3.4 : Renovácia a rozvoj obcí operačného programu  - základná infraštruktúra, na úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, Štefánikova Trieda 69 oddelenie stratégie regionálneho rozvoja. Projekt je zameraný na celkovú premenu obce so zazelenením okolo hlavnej cesty s bočnými uličkami a aj pri miestnom ihrisku, výstavbu nových autobusových stanovíšť, hlavne však na výstavbu chodníkov a kanalizácie, keďže z kopčeka za dedinou steká všetka voda dolu do dediny. Financie z Eurofondov prerozdeľuje vyšší   územný celok v Nitre a Výška oprávnených nákladov projektu je 12 815 000 tisíc korún a výška žiadaného príspevku je 12 174 000 plus vlastné zdroje v sume 641 000 korún. Naša obec sa stala treťou v poradí podaných žiadostí o financie z Eurofondu v okrese Topoľčany a štvrtou v poradí za kraj Nitra, čo je veľmi pozitívny a odvážny krok pána starostu Bc. Jána Mašíra vzhľadom k tomu, že obec je jednou z pomerne malých obcí regiónu. Príprava projektu trvala jeden rok.
V roku 2006 sa koná pozitívna premena obce z financií Eurofondov v čiastke viac ako 12 miliónov.

Správa

Správa z regionálneho seminára

Nitriansky samosprávny kraj usporiadal 25. októbra 2006 regionálny seminár k téme „Implementácia Operačného programu Základná infraštruktúra v podmienkach Nitrianskeho samosprávneho kraja v období 2004 – 2006. Národný strategický referenčný rámec SR 2007 – 2013. Národný strategický plán rozvoja vidieka pre obdobie 2007 – 2013“

Seminár bol záverečnou odbornou aktivitou projektu č. 2004-OPZI-33-NR-0021, ktorého cieľom bolo
a) dobudovať inštitucionálnu infraštruktúru pre oblasť regionálnej politiky
b) vytvoriť podmienky pre implementáciu operačných programov, zvlášť opatrenia 3.4 Renovácia a rozvoj obcí z Operačného programu Základná infraštruktúra (OPZI)
c) pripraviť regionálne štruktúry na nové programové obdobie.

Ambíciou tohto pracovného stretnutia aktérov regionálneho rozvoja bolo zhodnotiť výsledky a čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie, ktoré boli dosiahnuté v Nitrianskom kraji v období rokov 2004 – 2006 a zároveň poskytnúť informácie o možnostiach v novom programovom období v rokoch 2007 – 2013. Prezentácie vytvorili obraz o príprave a stave regionálnych štruktúr uchádzať sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ.

Nitriansky kraj je hneď po Prešovskom jeden z najúspešnejších v počte schválených projektov v programovom období 2004-2006 v Operačnom programe Základná infraštruktúra, Priorita 3 – Lokálna infraštruktúra. Z počtu 1433 schválených projektov v Priorite 3 Lokálna infraštruktúra v rámci SR je 249 schválených pre kraj Nitra, 331 Prešov, 225 Košice, 178 Banská Bystrica, 154 Trnava, 151 Trenčín, 145 Žilina (informácia k 16.10.2006 publikovaná na www.strukturalnefondy.sk  – Stav implementácie). Celkové oprávnené výdavky všetkých 249 úspešných projektov predstavujú takmer 2,48 mld. Sk.

Oprávnené aktivity v rámci Lokálnej infraštruktúry (Priority 3, OPZI) boli nasmerované na :
- Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry v regiónoch (školskej, zdravotníckej, sociálne a kultúrnej)
- Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor
- Budovanie a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky
- Renováciu a rozvoj obcí.

V programovom období 2004 – 2006 boli z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR delegované úlohy na VÚC pri implementácii opatrenie 3.4 Renovácia a rozvoj obcí OPZI. Nitriansky samosprávny kraj riadil celý proces od výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok cez hodnotiaci proces až po výber úspešných projektov. V rámci tohto opatrenia získali obce v Nitrianskom kraji takmer 266 mil. Sk, z ktorých
- 80 % je určených na investičné aktivity v rekonštrukcii obce (Výčapy-Opatovce, Vieska nad Žitavou, Čičov, Diakovce, Zemné, Nové Sady, Neded, Bátorové Kosihy, Horné Chlebany, Radava, Nesvady, Dvorany nad Nitrou, Machulince, Pohranice, Virt, Volkovce, Jelšovce, Neverice)
- 20% na programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a územnoplánovaciu dokumentáciu (49 obcí Nitrianskeho kraja).

Štatistické informácie o počte predkladaných a schválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré odzneli na seminári, poukazujú na snahu a záujem o regionálny rozvoj zo strany regionálnej a komunálnej samosprávy a partnerov participujúcich na projektovom riadení úloh regionálneho rozvoja.

Seminár si kládol za cieľ prezentovať i dobré skúsenosti a príkladnú implementáciu projektov, ktoré boli úspešné a získali z Opatrenia 3.4 Renovácia a rozvoj obcí nenávratný finančný príspevok do výšky 95 % oprávnených výdavkov. O svoje skúsenosti z realizácie projektu sa podelili starostovia obcí Virt, Nové Sady, Radava, Horné Chlebany a Volkovce.

Prítomných účastníkov seminára zaujímala aktuálna problematika budúcich možností verejných zdrojov pre regionálny rozvoj. K téme „Národný strategický referenčný rámec SR 2007 – 2013“ - jeho aktualizácii vo vláde SR dňa 8. októbra 2006 a implementácii operačných programov v druhom programovom období hovoril štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Daniel Ács.

Priestor na odbornom podujatí bol vytvorený aj pre ďalší dokument „Národný strategický plán rozvoja vidieka pre obdobie 2007 – 2013“, o ktorom hovoril Jozef Bako z Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre.

Úlohou seminára bolo nielen informovať, ale priniesť aj odporúčania pre ďalšiu tvorbu regionálnej politiky na rôznych úrovniach, ako aj pre praktické kroky v implementácii operačných programov. Organizátori si dali za cieľ neukončiť seminár odchodom z miestnosti, ale vytvoriť kontinuálny priestor pre jeho pokračovanie v myšlienkach a témach predkladaných aj na iných fórach v záujme dosiahnutia novej kvality. V závere seminára preto Doc. Mária Fáziková, vedúca Katedry regionálneho rozvoja SPU v Nitre, zhrnula návrhy a podnety z diskusie i z doterajších získaných skúseností z hodnotiaceho procesu žiadostí o nenávratný finančný príspevok k opatreniu 3.4 OPZI Renovácia a rozvoj obcí v podmienkach NSK. Závery v podobe odporúčaní prijali účastníci seminára. Závery sú otvoreným dokumentom, je možná ďalšia diskusia k nim a ich rozširovanie. Budú podkladom k aktívnej účasti regionálnej a komunálnej samosprávy pri tvorbe Regionálneho operačného programu a ďalších dokumentov pre nové programové obdobie.
 

Kontakt pre ďalšiu komunikáciu k odporúčaniam: daniela.frajkova@unsk.sk ;

Spracovala: D. Frajková  Odbor strategických činností ÚNSK

Originál správy nájdete na www stránke:

http://www.unsk.sk/showdoc.do?gpsize=6&docid=1083&gpage=2

--------------------

Dňom 1.1.2005 ukončila obec členstvo v ZMOSe.

Cintorínske poplatky  a poriadok na rok 2005 na obdobie 10 rokov
1 detský hrob             150,-Sk
1 hrob                       250,-Sk
2 hroby                      500,-Sk  každý ďalší hrob je násobok 1 hrobu.

Zmenené sadzby dane z pozemkov na rok 2005

Pôda
orná pôda podľa návrhu 0,29%
trvalé trávne porasty podľa návrhu 0,29%
záhrady zmena z 0,50% na 0,25%
zastavané plochy a nádvoria podľa návrhu 0,50%
stavebné pozemky podľa návrhu 1,00%
ostatné plochy podľa návrhu 0,50%.
Daň zo stavieb
stavby na bývanie podľa návrhu 2,00Sk
stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky podľa návrhu 1,-Sk
stavby rekreačných a záhradných chát podľa návrhu 5,00Sk
samostatne stojace garáže zmena z 5,00Sk na 3,00 Sk
priemyselné stavby slúžiace energetike podľa návrhu 5,00Sk
stavby na podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu zmena z 30,00Sk na 35,00 Sk
ostatné stavby zmena z 2,00Sk na 1,50Sk
každé ďalšie nadzemné podlažie podľa návrhu 1,00Sk
Daň z bytov
byty podľa návrhu 3,00Sk.

Pekáreň
1998 - Prestavba a prístavba súkromnej pekárne.
2001 - Budovanie tenisového kurtu za pekárňou.
2003 - Prístavba a prestavba pekárne, rozšírenie výrobne, autoparku i sortimentu výrobkov.
2006 - Úprava plochy dvora pri pekárni.

Reštaurácia
1997 - Rekonštrukcia budovy reštaurácie a obchodu, osadený záhradný gril, nové záhradné lavice a stoly.
- V tom istom roku súkromným podnikateľom daný do prevádzky „Motorest u pútnika“.
1998 - Zavedenie vodovodnej prípojky do reštaurácie.
1999 - Prístavba prístrešku a zavedenie elektrickej prípojky k motorestu u Pútnika.
2000 - Pred reštauráciu osadené drevené sochy ľudového majstra.
2003 - Prestavba za motorestom a úprava nádvoria za motorestom.
- Vyasfaltovanie parkoviska pred reštauráciou zabezpečil OcÚ.
2006 - Prístavba prístrešku na nádvorí pred reštauráciou.
- Osadenie nových drevených stolov a lavíc pred reštauráciou.
- Oprava oplotenia pred reštauráciou.
- Vonkajšia maľba reštaurácie.

Obecná kronika
v roku 2000 získala v súťaži „Kronika Slovenska 2000“ (Hlavný organizátor RNDr. Ladislav Jasenák Slovenská muzeálna spoločnosť Martin, podieľali sa na nej časopis Národná obroda, Matica slovenská) 1. miesto v kategórii do 500 obyvateľov a kronika OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA CB RÁDIOAMATÉROV, viedla ich pani Anežka VRAŽBOVÁ, získala 2. miesto v kategórií kroník organizácií a občianskych združení.

Obecná knižnica

Obecná knižnica funguje v obci od roku 1924, kedy mala 120 kníh.
Za 72 rokov existencie Obecnej a neskôr Miestnej ľudovej knižnice
knižný fond bol premiestňovaný 7-krát.
Z počiatočných 100 - 120 ks vzrástol na 4694 knižných jednotiek.
Knihy boli vypožičiavané s prestávkami 45 rokov.
Stagnácia s prestávkami trvala 27 rokov.
Najviac výpožičiek kníh bolo v roku 1981 (4 287) a najmenej v roku 1994 (274).
Najviac čitateľov kníh bolo v roku 1982 (207) a najmenej v roku 1994 (14).

Spolky, organizácie, združenia a kluby
Cez storočia boli v obci horliví kresťania a keď sa postavila kaplnka zasvätená Panne Márii Karmelskej, konali sa pravidelne „Májové pobožnosti- Litanie Loretánske – Mariánsky mesiac“. V tomto krásnom a príjemnom mesiaci, keď sa nivy, vrchy a doliny odievajú do zeleného rúcha, keď naplňuje povetrie vôňa kvetov a éterom znie spev vtáctva k sláve Božej, keď sa všade hýbe nový život a každé srdce zaplesá nad krásou prírody a raduje sa z dobroty, moci a múdrosti nebeského Otca, tak v tomto „príjemnom“ mesiaci pod vedením misionára otca Lalomia uzniesli sa pobožné duše v Ríme, že mesiac máj bude posvätený úcte Kráľovnej nebies, Márii. Keď svätý Pius VII. počul o tejto pobožnosti, udelil 21. mája roku 1815 odpustky vykonávajúcim pobožnosť na každý deň – 300 denné a raz do mesiaca na deň sv. prijímania odpustky plnomocné. Odpustky „Mariánskeho mesiaca.“

Ružencový spolok
V roku 2000 je u nás už len jedna neúplná „Ruža“, ktorú udržiava a odovzdáva od roku 1993 pani Jolana Švecová. Správu kaplnky mala približne od roku 1960 až do roku 1989 obecná zriadenkyňa Adriana Vražbová. Od roku 1989 bola kaplnka v správe pani Heleny Chladnej, známej paličkovej čipkárky. Po jej smrti v roku 1993, prevzala správu kaplnky pani Jolana Švecová a Eduard Vražba.

Organizácie
Organizácia HZDS - Hnutie za demokratické Slovensko - vznikla 4. 7. 1996– predseda Miroslav Kleštinec.
Organizácia JD - Jednota dôchodcov vznikla dňa 15. 8. 1997. Založili ju pani Helena Gálisová s Emíliou Šatkovou a 23 zakladajúcimi členmi. predseda: Šatková Emília; pokladník: Medová Helena; členovia: Kmotorková Oľga, Kolembusová Emília, Gálisová Helena. V roku 2004 mala 69 platiacich členov.

Kluby
6. 3. 2004 vznik Klubu Jednoty dôchodcov. Zodpovedné osoby za Klub Jednoty dôchodcov počas otváracích hodín: Šatková Emília, Medo Jozef, Rajnohová Irena, Borisová Helena, Novotná Margita, Zelmanová Irena, Kmotorková Emília, Kmotorková Oľga, Jaško Štefan.

Klub mladých – Zodpovedné osoby za Klub mladých: Mgr. Miroslava Mrázová, Peter Mráz; Martina Klembarová, Zuzana Kováčikova, Zuzana Kúdelová.

CB Fan Rádioklub Slovakia „Kosačka“ – CBRSK
Dňa 24. 6. 2000 je registrovaný na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (MV SR) celoslovenský CB rádioamatérsky klub pod názvom CB Fan Rádioklub Slovakia „Kosačka“ - CBRSK so sídlom v Horných Chlebanoch – vedúca Anežka Vražbová, ktorá vydáva aj klubový CB rádioamatérsky mesačník časopis Júnošík a organizuje CB rádioamatérsku kultúrno-športovú medzinárodnú súťaž pod názvom „Svätojánske mušky babky Kosačky“.
KDK - Kresťansko demokratický klub vznikol v roku 1991 a licenciu získal 25. 4. 1993 – predseda Ján Medo.

Združenia
Bebrava - záujmové združenie právnických osôb (ZMOS). V roku 2001 starostovia obcí Horné Chlebany, Rajčany, Solčianky, Norovce a Krušovce založili v súčinnosti s obč. zák. § 20f/a záujmové združenie právnických osôb pod názvom BEBRAVA. Sídlom združenia sa stala obec Krušovce. Za obec Horné Chlebany sú v združení delegovaní starosta obce pani Helena Gálisová a pán poslanec Ján Mašír.

Červený kríž založila Mária Petrášová a viedla ho do revolúcie po celý čas.

Služby obyvateľom obce, podniky a podnikatelia

Podniky a podnikatelia
V obci nechýba súkromná pekáreň (od r. 1991),
reštaurácia U pútnika (budova postavená v roku 1964 a reštaurácia U pútnika daná do prevádzky v roku 1997),
firmy pôsobiace v oblasti poľnohospodárskej výroby a výskumu, stavebníctva a textilnej výroby (od r. 1999 a 2000).
Nachádzajú sa v nej i firmy zamerané na výrobu a predaj mäsových výrobkov (od r. 2004),
produkciu rýb od r.2003 (vodná nádrž s oplotením vybudovaná v roku 1972),
predaj poľnohospodárskej techniky (od r. 1992),
K & C, krajčírska výroba,
SELEKT Výskumný a šľachtiteľský ústav, a.s. sídlo Bučany - Šľachtiteľská stanica Horné Chlebany.

Služby

Zdravotníctvo
Občania H. Chlebian patria do zdravotníckeho obvodu Krušovce spolu s obcami Dolné Chlebany, Solčianky, Norovce a patrila aj obec Rajčany do čias integrácie obcí na Slovensku. V obci Krušovce celoživotne pôsobil ako obvodný lekár MUDr. Jozef Hedera, ktorý bol chodiacou živou kronikou rodových väzieb, pomerov a chorôb rodov i jednotlivcov vo svojom obvode. V roku 1979  sa pristúpilo k rekonštrukcii  budovy zdravotného strediska v Krušovciach, čiže ambulancií všeobecného, zubného a detského lekára a čakárne. Po odchode MUDr. J. Hederu do dôchodku od 2. 1. 1992 nastúpil na jeho miesto MUDr.  Ľubomír Čaniga z Malých Bedzian. V decembri roku 1994 začal pôsobiť ako súkromný zubný lekár MUDr. Jozef Švercel z Krušoviec, od januára roku 1995 všeobecný lekár MUDr. Ľ. Čaniga a od roku 1996 detská lekárka MUDr. Pavlíková v prenajatých priestoroch Obecného úradu Krušovce, v bývalom zdravotnom stredisku.
V ambulancii pána MUDr. J. Hederu pracovala zdravotná sestra Eva Bujnovvá z Rajčian, ktorá odišla do invalidného dôchodku. 1. 9. 1989 nastúpila na jej miesto zdrav. sestra Marta Bebjaková z Chynorian (rodáčka z Horných Chlebian).
Ako najčastejšie choroby so smrteľnými následkami za posledných 5 rokov u obyvateľov obce Horné Chlebany sú srdcovocievne a mozgovocievne ochorenia a ako tretie uvádza MUDr. Ľ. Čaniga rakovinové ochorenia.
V zubnej ambulancii pôsobí od 1. decembra roku 1994 pán MUDr. Jozef Švercel. Zdrav. sestra Anna z Topoľčian nastúpila do práce v ambulancii roku 1986 po Irme Jančovičovej z Topoľčian, pracujúcej v ambulancii od roku 1979.
Po povinnom odvode financií do sociálneho fondu zdravotného poistenia do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ďalších v roku 1994 došlo k zavádzaniu súkromného lekárstva na Slovensku. Vzhľadom k zmenám ktoré nastali a nie vyhovujúcemu, zastaralému zariadeniu v zubnej ambulancii v roku 1994 pristúpil MUDr. J. Švercel k rekonštrukcii ambulancie a výmene vnútorného zariadenia v hodnote približne sto tisíc korún. U lekára sa konajú pravidelné preventívne prehliadky a ošetrenia všetkých žiakov ZŠ v Krušovciach a nie je ojedinelým jav, že k lekárovi chodia pacienti zo širokého okolia a iných okresov.

Poštový úrad (nachádza sa v susednej obci Krušovce tak, ako i lekári), vedúca Pošty je pani Kubíčková z Dolných Chlebian.
Obecná knižnica nachádzajúca sa v pivničných priestoroch budovy kultúrneho domu.
V roku 2006 v obci už nie je žiadna predajňa potravín. Kvôli nerentabilite bola v októbri roku 2004 predajňa Potravín zatvorená.