CB je skratka z angličtiny“Citizen band (čítaš sitizen bend), čo v preklade znamená občianske rádiové pásmo. (C –27 MHz).

Okrem CB je zavedená aj skratka OR pre občianske rádiostanice, čím je ale myslené na technické prostriedky, vysielačky a prístroje slúžiace pre prevádzku v pásme CB, ktoré je rozšírené po celom svete.

Pre označenie prevádzkovateľa v CB pásme sa u nás používa výraz „cébečkár“ a niektorí cébečkári používajú aj výraz „cíbičkár“.

Výraz síbičkář je zaužívaný aj v susedných Čechách a je odvodený z angl.skratky sitizen band.

V neďalekom Nemecku sa nazýva „funker“, čo je slangový výraz a pásmo CB je s názvom „funk“.

 

CB prinášania okrem radosti a potešenia zo spojení pomáha ľuďom v núdzi, pri chorobách, nešťastiach v horách, pri vode, pri dopravných nehodách apod. Nie je treba vyčísľovať všetky záchranné práce s pomocou CB. Za všetky uvediem príklad. Cébečkár Silvester Daniš volačkou Mustafa Bytča viac rokov monitoroval 9. a 10.kanál a najmenej 50 krát v roku volal pohotovostnú službu k havarovaným vozidlám na cestách v okolí Bytče. Vyhlásený bol v organizácii SCBR „Cébečkár roka“ za poskytovanú pomoc a dostal aj pochvalu s odmenou v podobe mobilného telefónu od primátora mesta Bytča. Takých cébečkárov je na Slovensku viac, len sa o nich zatiaľ nevie.

 

 

V roku 1945 na jednom kongrese v USA vznikla myšlienka založiť občianske rádiové služby v kmitočtovom rozsahu 460 až 470MHz.  V roku 1947 vznikol dokument „Dokket 6651“, kde boli zverejnené prvé pravidlá CB. Prvá koncesná trieda A bola s povoleným príkonom 60W a druhá s príkonom 5W. Približne v rovnakom čase sa začalo využívať pásmo 27HMHz s vlnovou diaľkou 11 metrov, zvané jedenásťmetrové pásmo. Je známe na celom svete ako pásmo CB.

Spočiatku toto pásmo nebolo určené pre hovorené vysielanie, ale pre použitie medicínske, krátkovlnná terapia. Je známe, že elektromagnetické vlny nižších kmitočtov prechádzajú nerušene ľudským telom a nespôsobujú tým žiadny tepelný efekt. Vzrastajúci kmitočet zvyšuje pohlcovanie elektromagnetických vĺn a ich energia sa v ľudskom tele premieňa na teplo. Pre krátkovlnnú terapiu, známu dnes na celom svete, bolo vyčlenené pásmo 27,1 MHz.

 

V roku 1958 vznikol „Dokket 11994“ s formulovaním podmienok koncesnej triedy D, podľa ktorej sa dnes riadi prevádzka CB v USA. Predtým zaviedli triedu C na diaľkové ovládanie modelov v pásme 27MHz.

 

 

Pán Jett, člen FCC zverejnil možnosti CB v časopise „Saturday Evening Post“ a tým sa o CB dozvedeli milóny ľudí. V roku 1959 sa elektronický časopis začal zaoberať technikou CB a stavbou jednoduchých CB prístrojov a záujem o CB stúpol zo 6 tisíc žiadostí v roku 1959 na 1 a pol milióna v roku 1977. tento nárast súvisel s hospodárskou krízou v roku 1973, kedy bola obmedzená rýchlosť na diaľnicach, čo šoféri cítili ako poškodenie, lebo čas sú peniaze a čím rýchlejšie prepravia tovar, tým viac zakázok získajú a majú vyšší zisk. Prostredníctvom rádiostaníc si vytvorili perfektne fungujúcu informačnú sieť, kde sa navzájom informovali o policajných hliadkách na cestách, aby mohli znížiť rýchlosť a nedostali pokuty. I dnes to platí, kto náklad rýchlejšie prepraví, viac zarobí a získa viac zakázok.

Pre diaľkových šoférov je rezervovaný 19.kanál. V Čechách aj na Slovensku sa šoféri usadili na 10.kanál.

9.kanál je určený pre núdzové volania.

1.kanál je u nás i v Čechách zvolávacím kanálom, kde účastník povie svoju výzvu a keď mu ďalší účastník odpovie, preladia sa na iný kanál, aby si oznámili to, čo si chcú povedať. 

Je všeobecne známe, že žijeme v pretechnizovanom svete a spoločnosti, Technika napreduje a technické prostriedky otvárajú možnosť ďalšieho využitia. Tento úspech zvyšuje záujem o ne a to má za následok premenu ľudských aktivít a životného štýlu. Že CB zlepšuje služby v mnohých smeroch je nesporným faktom. Uvediem príklady. V doprave vodiči, v poľnohospodárstve vodiči, v službách obyvateľstvu taxislužba, strážne služby atď.

 

 

Rádiové spojenia spravidla začínajú výmenou „REPORTOV“, čiže údajov o kvalite signálu a počuteľnosti, o stanovišti stanice, volacom znaku alebo krstnom mene a to uľahčuje hľadanie partnerov na debatu so zachovaním určitej anonymity. Vďaka CB nemocní ľudia pripútaní k lôžku či vozičkári, nadväzujú kontakty s okolitým svetom. Napríklad Janko volačkou „Šumacher“ z Prievidze- Cígľa, mladý 22 ročný mládenec na vozíčku, vďaka CB získal veľa dobrých priateľov, s ktorými chodí na stretnutia i na expedície do hory. Taktiež  Viky Nitra, takisto vozíčkar a Marka Zlaté Moravce...Sú v styku s okolím vďaka CB a majú aj lacné rozhovory s priateľmi či rodinou, tiež vlastníkom rádiostaníc. Nevidomí Vega 3 Nitra, Ľuboš Liptovský Hrádok a ďalší našli s cébečkom iný rozmer svojho života a veľmi veľa dobrých priateľov ochotných pomáhať, keď je treba.

 

CB rádiostanice majú uplatnenie pri zabezpečovaní rôznych športových aktivít miest, obcí, združení, spolkov,klubov a pod. ako napríklad disciplíny: jazdecká, cyklistická, horolezecká, bežecká, motoristická i jachtárska atď., kedy zaisťuje kontakt medzi pretekármi, trénermi, organizátormi akcií a uľahčuje poriadateľskú službu pri rôznych pretekoch.

Taktiež pri kultúrnych akciách ako napríklad Country festival v lodenici v Piešťanoch.

Takisto pri akciách pre deti, napr.: Detská olympiáda, Rozprávkový les ap. 

 

V roku 1990 vzniklo združenie užívateľov CB rádiostaníc v meste Martin – SCBR – Slovenský CB rádioklub – a jeho zakladateľom je Martin Magurský z Banskej Bystrice. Organizácia SCBR, ako aj CB klub Nitra, CB rádioklub Trnava je zaregistrovaný už po roku 1989 na Ministerstve vnútra SR.

 

 

CB kluby boli v začiatkoch so roku 2000 v týchto mestách na Slovensku: Bratislava, Trnava, Nitra, Levice, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Banská Bystrica, Martin, Topoľčany, Partizánske, Prievidza, Lučenec, Rožňava, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Košice, Prešov, Skalica, Michalovce, Žilina, Pezinok a Horné Chlebany. 

CB zbližuje ľudí, pomáha v núdzi, prenáša informácie o dianí, zachraňuje životy po haváriách na cestách i v horách a pri vode, CB je nedoceniteľný spoločník nesmelých,  osamelých a opustených ľudí, CB je hobby, ktoré si získalo viac ako 40 miliónov ľudí na zemeguli. CB technika je cenovo dostupný a pomerne lacný prostriedok na komunikovanie a lovenie spojení. Cébečkári sa mohli stretávať osobne na stretnutiach: „Remata, Jelenec, Jahodník, Hubert, Soblahov, Orava, Bojnice a Donovaly“. V roku 2006 sa konajú stretnutia Remata, Skalka, Donovaly.

Na Slovensku bolo v CB kluboch zaregistrovaných približne 1 500 cébečkárov  a bolo ďalších asi tisíc bez registrácie.

V SCBR bolo v roku 2000 niečo nad 150 členov. Od vzniku SCBR sa za 10 rokov zaregistrovalo viac ako 600 cébečkárov. Nie je to vysoké číslo v pomere k Česku, kde je CB už masovou záležitosťou a kde je založená Česká asociácia klubov – ČAK – od roku 1999. Českí cébečkári majú svoje noviny pod názvom Výzva na kanále, ktoré profesionálne tvoril Milan Vohralík, volačkou Milan 42 Hradec Králové ( po jeho smrti teraz v roku 2006 ich tvorí jeho manželka Miroslava Vohralíková).

Na Slovensku vydávajú klubové časopisy: SCBR - časopis CB Report pre klubových členov z celého Slovenska, CB klub Nitra vydávala časopis „Break“, CB klub Partizánske znovu vydáva v roku 2006 časopis „CB info“, CB klub Night Scream Banská Bystrica vydával časopis „Night Scream“, CB klub Horná Nitra časopis „Občasník“ a CB klub Piešťany občasník „Clebetník“. Časopisy vydávali aj cébečkári v Bratislave a v Žiari nad Hronom.

Zatiaľ v roku 1999 časopis mesačník pre užívateľov CB, ktorý by bol dostupný každému tak, ako je Výzva na kanále v Čechách, bohužiaľ na Slovensku nebol. To ma podnietilo k aktivitám v tomto smere tak, že bolo 28. 7. v roku 2000 vydané prvé číslo klubového časopisu s celoslovenskou pôsobnosťou pod názvom „JÚNOŠÍK“. Na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky je zaregistrovaný v roku 1999 iba časopis CB Report a od roku 2000 už aj časopis Júnošík. 

  

Prvým základom CB rádiostanice je volič kanála, regulátor šumu a hlasitosti, ktorým sa rádiostanica zapína a vypína a vysielacie tlačidlo. 

Channel Selector – volič kanálov  

U niektorých rádiostaníc je volič kanálov zabudovaný v mikrofóne (Allamat 296), čo uľahčuje mobilom bezproblémovú komunikáciu v tom zmysle, že ovládajú tlačidlo pre vysielanie, volič kanálov a mikrofón jednou rukou a to je pre uží-vateľov veľká výhoda. Dnes máme volič kanálov s digitálnym ukazovateľom nastaveného kanála a pri každom zvolenom kanáli nám zasvieti číselný údaj na displeji, takže i za tmy vidíme číslice. 

Volume Control - On/Off   

Regulátor hlasitosti a zapínacie tlačidlo. Nachádza sa obvykle na prednej doske rádiostanice a slúži nám na zapínanie, vypínanie a reguláciu hlasitosti. 

Squech- regulátor šumu 

Podľa sily signálu a pomeru sily šumu sa nastavuje regulátor šumu. Regulátor šumu ale má za následok zníženie citlivosti rádiostanice. 

Push-to Talk – vysiel. tlačidlo 

Keď stlačíme tlačidlo, prepojí sa prístroj z príjmu na vysielanie, takže vysielacie tlačidlo uvádza do chodu vysielač. Obvykle je v kryte mikrofónu a obsluhujeme ho tou rukou, ktorou mikrofón držíme.  

Memory – tlačidlo pamäte 

Tlačidlo pamäte nie je u všetkých rádiostaníc tak, ako aj ďalšie informácie, ktoré uvádzame v tomto príspevku. Pomocou tlačidla pamäte môžu byť vyvolené kanále uložené do pamäte, aby sme ich mohli kedykoľvek vyvolať, keď to potrebujeme. 

ANL - Automatic Noise Limiter, automatické obmedzenie šumu 

Regulátor na automatické obmedzenie šumu. Keď je zapnutý je šum silnejší, ale  zvyšuje sa citlivosť prijímača. 

Delta Tune, regulátor pre jemné ladenie 

Túto funkciu má iba málo CB rádiostaníc. Vylepšuje sa ním kvalita tónu prijímaného signálu alebo sa dá zlepšiť interferencia susedných kanálov. 

S/RF- meter, ukazovateľ S a R hodnoty 

Je u mnohých rádiostaníc a má dve funkcie. Keď vysielame ukazuje nám modulovaný vf signál (RF hodnotu) a pokiaľ máme rádiostanicu naladenú na príjem, vidíme prijímaný signál. U niektorých rádiostaníc ukazuje aj SWR hodnotu. 

Modulation Lamp, ukazovateľ modulácie 

Je to ukazovateľ, ktorý nám oznamuje, že rádiostanica je vo vysielacom nastavení. Je to malá lampička, ktorá nám oznamuje tieto uvedené informácie. 

RF-Gain, regulátor vysokofrekvenčného zisku 

Je to element slúžiaci na reguláciu citlivosti prístroja, ale len vtedy má význam, keď je prijímaný signál dosť silný. Vf regulátor taktiež môže odstaviť slabé signály a tým eliminovať rušenie silnými vf signálmi. 

SWR-Meter- SWR ukazovateľ 

Ukazuje impedančné prispôsobenie medzi anténou a vysielačom. Je to oddelený prístroj a je iba pri rádiostanici. Zabudovaný je iba vo vysokokvalitných prístrojoch. 

Foto pod názvom:

„Sexi CB kútik v Prešove“:

Na fotografii je malý cébečkár (dnes už mládenec!) vo vysielacom kútiku svojej príma maminy Janky - prezidentky CB klubu Prešov. 

 

 

Vysielačka: vysielací výkon: 4watty

Počet kanálov: 40

Modulácia: FM/AM

Horné vlny: viac ako 70dB

Útlm vedľajšieho kanála viac ako 70dB

Prijímač: citlivosť lepšia ako 0,5µV(S/R=10dB)

Selekcia zrkadlovej frekvencie lepšia ako 60dB.

 

 

Na pásme je pomerne často počuť otázku:

- „Aké je tvoje QTH?“ a na otázku odpoveď:

- „Moje QTH je...“ a nasleduje názov bydliska.

Keďže sa navzájom oslovujeme jazykom, ktorému rozumieme, nie je potrebné používanie Q kódov a ku tomu pomerne nezmyselnou vetou, akou je

„ Moje QTH je Trnava alebo Nitra alebo Prešov.“

Q kódy totiž nahradzujú celé vety.  

Presný význam Q kódu s otáznikom:

- „QTH?“- znamená vetu:

„Aké je Vaše stanovište?“

 

Zatiaľ čo „QTH“ bez otáznika znamená vetu:

-„Moje stanovište je ... (doplní sa stanovište odkiaľ stanica vysiela ako napríklad Bratislava, Trnava, Nitra a p.).“

Doslovný význam vety v úvode je následovný:

-„Moje moje stanovište je... a nasleduje názov miesta vysielania Nitra, Trnava a p. Obvykle rozumný človek takto nehovorí, iba ak človek s vadou reči. 

 

Q kódy a skratky potrebujeme v prípade, keď prejavíme hlbší záujem o telegrafiu a naučíme sa morzeovku. Pri fonických spojeniach na CB pásme Q kódy prakticky nepotrebujeme, ale v bežnej prevádzke sa používajú. Preto je len dobré, aby sme ich používali správne.

Na otázku:

-„Aké je tvoje QTH?“

- odpovieme stručne a jasne“

- „QTH Nitra alebo Trnava ap.!“

Najjednoduchšie je povedať:

-„Vysielam z Nitry, Trnavy ap.“ Zapamätáme si, že na CB pásme je jednoduchšie a správnejšie hovoriť rodným jazykom:

-„Vysielam z Nitry“, ako Q kódmi.

Keď povieme QTH vo forme otázky (?), znamená to opytovaciu vetu: -„Aké je Vaše stanovište?“

 

Ako iste viete, na CB sa všeobecne tyká

na rozdiel od rádioamatérskeho pásma, kde sa zásadne používa slušné vykanie.

Napríklad Q kód „QSL“ má plný obsah vety:

- „Potvrdzujem VÁM spojenie“ A NIE potvrdzujem TI spojenie.

Taktiež Q kód „QRG?“

- „Aký je môj kmitočet?

A odpoveď:

„QRG ...MHz,“ čo znamená:

„Váš kmitočet je ... MHz.“

 

Nech vám to dobre ide, nech máte vždy s kým a o čom pohovoriť, už či so skratkami a Q kódmi alebo bez nich.

 

 

výstupný výkon,

prevádzková frekvencia a napätie,

vedľajšie vlny a druh modulácie.

CB prístroje môžu mať výstupný výkon 4 watty – FM – a máme ponuku mobilných a pevných staníc. Existuje u nás veľké množstvo rádiostaníc majúcich väčší počet kanálov ako je povolených 50 a vyšší výkon ako povolené 4 watty, ale tieto nie sú povolené TÚ SR. Pevné stanice sú napájané zo siete 230 voltov a mobilné 6- 12 voltovými jednorázovými alebo dobíjateľnými batériami.

FM rádiostanice majú určité prednosti  v porovnaní s AM technikou, hoci sa tieto prednosti nemôžu naplno využiť. Možno to povedať jednoducho. Malý výstupný výkon (4W) a malá šírka pásma (10kHz pre 1 CB kanál) bránia vytvoreniu väčšieho zdvihu, čiže využitiu odchyliek frekvencie počas modulačného procesu, čo sa odzrkadľuje čiastočne nekvalitným príjmom a rozdielmi v dosahu.

Prijímače

Poznáme rôznu prijímaciu techniku ako napr.: detektorovú, audiónovú, superhet prijímacia technika, ktorá je dodnes jednou z najlepších, špička v prijímacej technike atď. Na citlivosti prijímača – vf- signál - okrem iného závisí i potrebná sila signálu. O pojme citlivosť možno povedať aj inak. Pod týmto pojmom rozumieme vf- signál, ktorý musí byť do prijímača privedený, aby jeho výstupný signál – reč, obraz ap. - vykazoval určitú žiadúcu kvalitu. Citlivosť sa udáva v rôznych jednotkách. Nás zaujíma jednotka rádiotelefón, mikrovolt- µV.

Prečo?

Lebo napríklad citlivosť 0,5 µV pri pomere signál/šum na výstupe 25dB znamená, že na výstupe prijímača sa objaví užitočný signál s pomerom signál/šum vo výške 25dB, keď máme vysielačku napájanú vf signálom 0,5 µV.

 

 

Informáciou začínajúc a anténou končiac, to je bezdrôtový prenos.

Prijímač signály spracuje pomocou zosilnenia, aby na výstupe získal signály - je reč, hudba atď. – ako konečný produkt bezdrôtového prenosu informácií. Tak sa stáva anténa spojovacím článkom medzi vysielačom a priestorom, v ktorom sa deje šírenie elektromagnetických vĺn ( vysielacia anténa.) K tomu je anténa spojovacím článkom medzi vysielačom voľným priestorom a prijímačom (prijímacia anténa) V prípade vysielania je anténa článok meniaci vysokofrekvenčné vlny na elektromagnetické vlny (prípad vysielania) a elektromagnetické vlny na vysokofrekvenčné vlny (prípad príjmu). Keď je bezchybná prevádzka antény, máme úspech a kvalitu vysielania i posluchu, čo predstavuje dobrý vysielací výkon, dobrá modulácia a p. a samozrejme ku tomu aj dobrý prijímač s vysokou citlivosťou.

Anténa je a aj zostane naďalej ako najdôležitejší článok bezdrôtového prenosu. Práve od jej bezchybného prenosu závisí úspech prenosu správ a preto je dôležitý výber antény pre rôzne polohy, stanovištia. Inú anténu treba do nížinatej oblasti a inú do členitého horského terénu. Existujú všesmerové, kruhové antény, vysielajúce do všetkých smerov rovnako a tie nás aj zaujímajú, sú pre CB pásmo a potom máme antény smerové, vysielajúce a prijímajúce silnejšie v určitom smere ako v iných smeroch. Ako iste viete, televízne antény sú smerové antény avšak rozhlasové antény pre krátke a stredné vlny sú kruhové, všesmerové antény. Keď sa pozrieme na strechy domov, vidno ich často ako tyč na špičke spoločných antén činžiakov.  

 

 

Uvedené desatoro je doporučením pre tých užívateľov, ktorí chcú nadväzovať spojenia na CB pásme spôsobom rádioamatérskej komunikácie. Desatoro doporučení platí aj pre ostatných užívateľov občianskeho pásma.

1. Pred začatím vysielania si najskôr preštudujte Všeobecné povolenie, ktoré dostanete u každého predajcu CB rádiotechniky na Slovensku a premyslite si, o čom chcete hovoriť a s kým.

2. Ak chcete začať vysielať, zistite či je kanál voľný. Zisťovanie sa obyčajne robí odposluchom, prípadne otázkou: „Je kanál voľný?“ Takto predídete nechcenému rušeniu už prebiehajúceho spojenia.

3. Pri volaní výzvy určenej všetkým CB staniciam na kanáli používame frázu: „Všeobecná výzva na kanáli, na príjme je stanica ...“ poviete buď svoj volací znak – volačku, buď uvediete svoje QTH - miesto odkiaľ vysielate alebo poviete názov expedície, pokiaľ sa nachádzate na kopci mimo bydliska.

4. Pri volaní konkrétnej stanice uvádzajte najskôr volací znak volanej stanice a až potom vlastný volací znak. Je iba dobré, ak zopakujete volací znak protistanice dva krát, kvôli zrozumiteľnosti a svoju volačku jeden krát)

5. Pri nadväzovaní spojenia sa vymieňajú základné údaje: meno (QRA), miesto (QTH) mesto obec odkiaľ stanica vysiela a report (R/S).

6. Report je subjektívne hodnotenie príjmu stanice. Pri tomto hodnotení sa používa systém R/S (Rádio/Signál).

7. Do prebiehajúceho spojenia sa vstupuje slovom „Break“ foneticky: „brejk.“

8. Nezabúdajte, že žiadny kanál nie je nikomu pridelený, to znamená, že ho môžu používať všetci. Takže kanál si nemôžete „kúpiť“ a privlastniť si ho, vyhlásiť ho za svoj (ako sa snaží niekto tvrdiť, že kanál je jeho, lebo „on na ňom sedí od nepamäti“).

9. Kanál č.9 sa doporučuje používať pre núdzové volanie.

10. Slušnosť na CB pásme nech je pre vás pravidlom ako i dodržovanie platného Všeobecného povolenie TÚSR. 

Milí mladí priatelia! 

Dostanete do daru alebo si kúpite rádiostanicu a čo s ňou?

 

Nastanú otázky čo je treba robiť, aby ste mohli vysielať a ako vlastne funguje spojenie prostredníctvom CB rádiostanice. Priblížim si základy, na ktorých funguje vysielanie po vlnách éteru.

Dnešnou témou je základná jednotka frekvencie.

Frekvencia CB (Citizen Band) 27 MHz- občianske rádiové pásmo (11 metrov )

Pod pojmom frekvencia rozumieme množstvo kmitov za sekundu jednej periodicity striedavej veličiny.

Jednotka MHz je pomenovaná po nemeckom fyzikovi Heinrichovi Hertzovi „hertz“- skratka Hz,

kHz- kilohertz,

MHZ- megahertz,

GHz- gigahertz.

V číslach to predstavuje 1000Hz= 1 kHz,

1000kHz= 1 MHz,

1000 MHz= 1GHz.

Podľa uvedených čísel CB rádiostanica vytvorí za 1 sekundu 27 milónov kmitov.Dobre to uvidíme na tabuľkách.

 

 .

 Frekvencia kmitov 27 MHz zodpovedá: 27 Mhz= 0,27GHz=27 000kHz= 27 000 000Hz.

27 MHz je približne 11 metrov. Označenie pásma 11 metrov sa týka vlnovej dĺžky. Medzi vlnovou dĺžlou označovanou znakom - l - a frekvenciou označovanou znakom písmenom - f -  je súvislosť uvedená vo vzorci: l = c/f. Svetový vynálezca Einstein označil najväčšiu rýchlosť svetla – 300 000 000 metrov za sekundu - znakom C. Vlnová dĺžka vo vzorci s číslami:

Podľa tohto vzorca si môžeme vypočítať vlnové dĺžky frekvencie šírenia vĺn.  

Kmitočtové spektrum je rozdelené:  

Dlhé vlny (DV): 30 kHz – 300kHz

Stredné vlny(SV):  300 kHz- 2MHz

Krátke vlny(KV): 2MHz- 30MHz

Veľmi krátke vlny (VKV): 30 MHz- 300MHz

Ultra krátke vlny (UKV): 300MHz- …

 

Rýchlosť svetla 

V prvom čísle Júnošíka 2001 sme si niečo povedali o frekvencii a dospeli sme k vzorcu, v ktorom sa nachádza rýchlosť svetla pod znakom C. V dnešnom OKienkU si doplníme vedomosť o rýchlosti svetla označovanej znakom C a o výkone.

Vlnová dĺžka a frekvencia majú súvislosť vo vzorci l = c/f, pričom C znamená rýchlosť svetla. Už dánsky astronóm Römer v roku 1676 odhalil skutočnosť, že sa svetlo šíri vysokou konečnou rýchlosťou. Rozpoznal, že vzdiaľovanie a približovanie (planéty) súvisí s rýchlosťou svetla a odhadol ju na 225 000 kilometrov. Anglický fyzik Maxwel predpokladal a vypočítal, že sa priestorom šíria určité poruchy magnetického pola, podobné vlnkám na hladine rybníka a že rýchlosť je nemenná. Keď je vlnová dĺžka (vzdialenosť medzi hrebeňmi susedných vĺn) väčšia asi meter, javí sa nám ako rádiové vlny. Kratšie vlny poznáme ako mikrovlny – ich vlnová dĺžka je niekoľko centimetrov – alebo infračervené žiarenie – okolo tisíciny centimetra. Viditeľné svetlo má vlnovú dĺžku medzi 40 a 80- timi milióntinami centimetra. Ešte kratšiu vlnovú dĺžku má ultrafialové žiarenie, papršleky X a gama.  

Frekvencia svetla – počet vĺn za 1 sekundu – je medzi 400 000 až 700 000 miliardami vĺn za 1 sek.

Frekvencia určuje farbu, ktorú vnímajú ľudské oči, pričom najnižšia frekvencia červenému okraju a najvyššia frekvencia modrému okraju. Napríklad teleso vyžarujúce svetelné vlny s pevne danou frekvenciou predstavuje, že frekvencia prijatého vlnenia bude rovnaká ako frekvencia vyslaného vlnenia. Kratší interval medzi prichádzajúcimi vlnovými hrebeňmi znamená väčší počet vĺn za sekundu a teda vyššiu frekvenciu. Keď sa určitý zdroj vzdiaľuje, zaznamenáme posun do nižšej frekvencie. V prípade svetla to znamená, že spektrum zdroja (vzdiaľujúcej sa hviezdy) bude presunuté smerom k červenej farbe, tzv. červený posuv zatiaľ čo približujúci sa zdroj (hviezda) bude vykazovať modrý posuv spektra. Je tu závislosť pozorovanej frekvencie na rýchlosti zdroja, tzv. Dopplerov jav známy v každodenných skúsenostiach. Polícia používa Dopplerov jav k určeniu rýchlosti áut pomocou prístroja, ktorý meria frekvenciu pulzov rádiového žiarenia vyslaných radarom a odrážaných od idúceho auta. 

Zotrvačná hmotnosť a energia fyzikálnych systémov sú si rovnocenné.

Všetci pozorovatelia namerajú vo vzduchoprázdne rovnakú rýchlosť svetla nezávisle na svojom vlastnom pohybe.

Jedným z najznámejších tvrdení je ekvivalencia hmotnosti a energie vyjadrená slávnou Einsteinovou rovnicou:E = mc² pričom „E“ znamená množstvo energie, „m“ znamená hmotnosť a „c“ rýchlosť svetla a k tomu tvrdenie: „Žiadny fyzikálny objekt sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo“. Len svetlo samo, ktoré nemá svoju vnútornú hmotnosť, sa šíri svetelnou rýchlosťou. Z ekvivalencie hmotnosti a energie sa dá odvodiť, že pohybová energia telesa mu pridáva na hmotnosti. Čím vyššia je rýchlosť, tým obtiažnejšie je jeho ďalšie urýchľovanie, lebo zvyšovanie rýchlosti stojí viac a viac energie.

Svetelnú rýchlosť nemôže dosiahnuť žiadny objekt, pretože v tom okamžiku by sa jeho hmotnosť stala nekonečne velikou a museli by sme dodať nekonečné množstvo energie. Einsteinova teória relativity predpovedá, že všetky objekty sa musia pohybovať podsvetelnou RÝCHLOSŤOU. Teória relativity nepripúšťa myšlienku absolútneho času.

Stephen Hawking, objaviteľ čiernych dier vo vesmíre a popularizátor vedeckej literatúry, (jediným čím môže pracovať je jeho mozog) napísal dielo o vesmírnych dierach, ktoré je svetovým bestsellerom. Zaoberá sa témou štvorrozmerného sveta.) 

Výkon 

Po fyzikovi Jamesovi Wattovi je pomenovaná jednotka elektrického výkonu „watt“ – skratka W.

 

Menšie jednotky wattu sú  

miliwatty – skratka mW

a mikrowatt –skratka µW.

Mnohonásobok wattu je kilowatt so skratkou kW,

megawatt- skratka MW a 

gigawatt – skratka GW.

 

V číselných hodnotách to je následovne:  

1000 mikrowattov(µW) je 1 milliwatt(mW),

1000 milliwattov(mW) je 1 watt (W),

1000 wattov (W) je 1 kilowatt(kW),

1000 kilowattov(kW) je 1megawatt(MW) a 

1000 megawattov je 1 gigawatt(GW).

 

CB rádiostanica má povolený výkon 4W a to zodpovedá: 4W, 0,004kW, 4000mW a 4 000 000µW.

Keď nastavíme vysielačku na 0,5W zodpovedá to 500mW,500 000µW a 0,0005 kW.Kosačka 

 

Vzhľadom k tomu, že v našom CB klube sú členmi nielen cébečkári, ale aj fandovia CB, ktorí zatiaľ nie sú vlastníkmi rádiostaníc, zameriam sa na priblíženie základných údajov o rádiostaniciach, spojeniach a CB pásme. Nováčikovia sa zoznámia s CB a „starší“ užívatelia CB si zopakujú to, čo je pre nich rutinou.

 

Pod skratkou CB rádio sa skrýva rádiová komunikácia, spojenia s protistanicami, ktoré taktiež vlastnia Cébečko. Prevádzka je na určitom frekvenčnom rozsahu v tzv. pásme „C“, 11 metrov, teda 27 MHz. Uvedený rozsah pásma C má 50 kanálov označených na displeji rádiostanice ako kanál (CH) 1 – 50. Každý kanál má svoj pridelený kmitočet. Na uvedených kanáloch vysielame v prevádzke FM – Frekvenčná Modulácia. Na trhu existujú rádiostanice homologované, to sú tie, ktoré boli schválené štátnou skúšobňou pre prevádzku v Slovenskej republike a ich užívanie je legálne v rámci SR. Každý štát má svoj predpis pre prevádzkovanie CB. U nás sú zatiaľ platné všeobecné povoľovacie podmienky (VP) TÚ SR.Hlavným faktom pre nás je, že môžeme legálne prevádzkovať iba homologované rádiostanice, ktoré majú homologačnú známku. Tieto spĺňajú požiadavky pre prevádzku CB. Majú dnes už povolených 50 kanálov, štandardný výkon 4 waty a umožňujú prevádzku v móde FM.

Nehomologované rádiostanice si každý kupuje na vlastné riziko. Majú rozšírenú voľbu až na 240 a viac kanálov a pracuje sa s nimi v rozsahu kmitočtov od 26 do 30 MHz. Nehomologované rádiostanice umožňujú pracovať v prevádzke SSB a CW.

SSB modulácia sa využíva predovšetkým na diaľkové spojenia v pásme A, B, D, E. Technika prevádzky je iná.

CW je bežná telegrafia. Tieto rádiostanice umožňujú väčší prevádzkový výkon s plynulou reguláciou až do 15W v FM prevádzke a do 30 W v móde SSB a CW.

Nehomologované, teda nepovolené, ale v praxi používané komponenty sa predávajú zosilovače výstupného výkonu, slangovo „žehlička“ , „radiátor“(česky „kamna“), ktoré zvýšia výstupný výkon stanice zo 4 watov na 25, 50, 100 a viac watov.

CB stanice je možné doplniť nadštandardnými doplnkami, ako napr: Echo mikrofóny, selektívne voľby, rôzne merače PSV, prídavné reproduktory atď.

Nehomologované veci neodporúčam kupovať a inštalovať.

Zakúpiť si môžeme rádiostanicu:

1.,ZÁKLADŇOVÚ,

2., VOZIDLOVÚ,

 3., PRENOSNÚ, tzv. „RUČKU“ - ručnú rádiostanicu. 

 

Každá rádostanica umožňuje spojenia na špecifickú vzdialenosť limitovanú výkonom stanice, použitou anténou a postavením stanice v okolitom teréne a zástavbe miest. Nie malý podiel na dosahu má aj kmitočet, na ktorom sa CB prevádzkuje. Keď berieme do úvahy normálnu mestskú aglomeráciu (so štandardnou anténou a výkonom 4 watty) môžeme dosiahnuť v priemerných podmienkach šírenia signálu vzdialenosti:

základňová stanica cca 20 – 30 km a pokiaľ vysielame z vyššej kóty bube dosah až 100 a viac km.

Základňová stanica – vozidlová cca 15 – 20 km,

vozidlová – vozidlová cca 10 – 15 km,

prenosná – prenosná cca 1 – 4 km,

základňová prenosná cca 3 –8 km atp.

Tieto údaje nie je možné brať ako dogmu, lebo v praxi záleží dosah signálu od terénu, rušenia, ktoré môže mať rôzne príčiny a od mnohých ďalších faktorov. Vďaka rôznym druhom antén s nepreberným množstvom typov (aj zosilovačom) sa tieto negatíva kompenzujú a niekedy sa vzdialenosti násobia. Za nepríhodných podmienok (so sebeväčším výkonom) však nie je možné urobiť spojenia ani na krátke vzdialenosti. 

 

Ak privedieme VF signál na anténu tvorenú žiaričom, chýba nám možnosť uzatvorenia prívodového okruhu. (Ani elektrické spotrebiče nepracujú na jeden vodič zo zásuvky elektrickej siete.)

Iba veľmi málo VF energie sa dostáva do priestoru. Ak pridáme k žiariču protiváhu, vytvoríme z antény otvorený rezonančný obvod. Indukčnosť tvorí žiarič a kondenzátor je tvorený kapacitou medzi žiaričom a protiváhou. Touto kapacitou sa uzatvára prúdový okruh antény. Čím sú protiváhy (a tým aj kapcita) kvalitnejšie, tým prechádza prúd s menšími stratami a anténa je účinnejšia.

Ak na tento obvod privedieme VF napätie (zo stanice), obvod kmitá a kapacitou medzi žiaričom a protiváhou tečie VF prúd, ktorý „uniká“ z antény do voľného priestoru a anténa vysiela.

Ak sú rozmery antény rezonančné ku kmitočtu privedeného VF signálu, nakmitané napätie na anténe je najväčšie. Tým je vysvetlené, prečo je dôležité naladenie antény na rezonančný kmitočet a prečo treba klásť veľký dôraz na dobré protiváhy s dobrou zemou. Z toho dôvodu dosahujú veľmi dobré výsledky antény s protiváhami λ1/4, napr.: Prenetrátor, AXA atď.

K ich dobrým výsledkom prispieva prispôsobovací obvod, tvorený transformačným vedením.

Delta Nové Mesto nad Váhom 

 

Anténa je a zostane tým najdôležitejším článkom bezdrôtového prenosu. Je článkom, ktorý mení elektromagnetické vlny na vysokofrekvenčné –PRÍJEM a vysokofrekvenčné vlny na elektromagnetické- VYSIELANIE. Práve od jej bezchybnej prevádzky závisí kvalita a úspešný prenos. To znamená, keď prestane pracovať príjem a vysielanie antény, nič nám nie je platný kvalitná rádiostanica a vysoký výkon.

Keďže dĺžka vĺn CB je približne 11 metrov a ideálnou dĺžkou antény je jedna štvrtinová vlnová dĺžka (λ / 4) musí byť anténa λ / 4=11/4´2,75m dlhá.

Keď máme pevnú stanicu, nie je problém urobiť a naladiť si kovový prút. Horšie to je pri mobilných staniciach, kde sa anténa musí krátiť z praktických dôvodov. Skrátené antény sú akosi umelo predlžované na λ / 4, čo sa prakticky deje pomocou cievky obalenej umelým vláknom. Čím je drôt cievky silnejší, tým sú lepšie elektrické vlastnosti a čím viac je cievka umiestnená do stredu antény, tým sú menšie straty.

Pomerne dôležité sú straty vznikajúce prívodom antény- káblom. Najvhodnejší je koaxiálny kábel s jedným vnútorným a jedným vonkajším vodičom. Dodáva anténe vysielací a prijímací VF výkon. Koaxiálny kábel tvorí vedenie s určitou impedanciou – odpor bez strát zvaný aj vlnový odpor. Hodnota „vlnového odporu“ – impedancie závisí od priemeru obidvoch vodičov, odbornejšie povedané i na dielektrickej konštante izolácie medzi týmito dvoma vodičmi.

Ako vieme, CB prístroje majú vstupnú a výstupnú impedanciu 50Ω. Z tohto jednoduchého dôvodu je treba i kábel s impedanciou 50Ω. Je to kábel typu RG 58 C/U. Uvedený kábel má tlmenie menšie ako 0,1 dB/m. Vhodné sú na kratšiu vzdialenosť. Pri dlhšom kábli sú väčšie straty.

Ešte si pripomenieme, že relatívna dielektrická konštanta ovplyvňuje hlavne ich rýchlosť a okrem iného rozširovanie elektromagnetických vĺn. CB prístroje majú asymetrické vstupy a výstupy a preto i prívody – kábel, sú asymetrické. Dôležité je, aby bola rovnaká impedancia vstupu a výstupu, čiže medzi rádiostanicou, koaxiálnym káblom a anténou, čiže komplexný odpor CB prístroja, impedancia kábla a antény. Nazýva sa to PRISPÔSOBENIE. Napríklad: Keď je do antény privedený plný vysielací výkon, tak aj vysielač má celý anténou získaný výkon za predpokladu, že straty v koaxiálnom kábli sú zanedbateľné. Pokiaľ sa líšia uvedené impedancie, vznikne chybné prispôsobenie. Miera chybného prispôsobenia je činiteľ stojatých vĺn – Standing Wawe Ratio – SWR, v našom jazyku „činiteľ stojatých vĺn“. Jednoduchý pomerný vzorec je: SWR=Z1/ Z2.

Z1= zväčšenie impedancie, čo predstavuje vždy väčšiu hodnotu ako 1.

Napríklad, keď je impedancia antény 25Ω a koaxiálneho kábla 50Ω, tak SWR hodnota je 50/25=2, čo znamená približne 10 percent straty a predstavuje to pri vysielaní 1W skutočnosť, že je vysielaný výkon iba 0,9W. 100mW sa prosto premenilo na teplo. Tu je treba pripomenúť, ak je veľa tepla môže sa zničiť koncový stupeň alebo prístroj vyrobí také kmity, že môže nastať rušenie televízie u suseda, rušenie rádioprijímača ap. Preto je dôležité, aby bola SWR hodnota menšia ako 1,5. Aby sme sa dozvedeli akú máme hodnotu, je ju treba častejšie merať prístrojom SWR- metrom, ktorý sa dá zakúpiť v každej predajni rádiotechniky.  

 

K nezáujmu o konštrukciu antén mimo ceny materiálu prispieva i to, že teoretické základy i tých najjednoduchších antén sú matematicky náročné. Pokiaľ nie je možné zmerať hotovú anténu vhodnými prístrojmi, výsledok nášho snaženia je neistý. Konečná realizácia antény a jej umiestnenie je záležitosť praxe a dlhodobých skúseností, ktoré stoja realizátora veľa voľného času, nehovoriac o peniazoch na kvalitnejšie prístroje. Kto má voľný čas, snahu, šikovné ruky a neuspokojí sa s hotovou továrenskou anténou, môže sa pustiť do práce a výsledok ho určite uspokojí. Poteší vlastný výrobok a získané skúsenosti.

Trochu teórie

Pri technických debatách na pásme o problematike antén sa kladie najväčší dôraz na hodnotu PSV. Nízke PSV ešte nezaručuje dobrú funkciu antény.

Je potrebné iba k najefektívnejšiemu prenosu VF energie zo stanice do antény. Najčastejší dôvod prečo je hodnota PSV nesprávne používaná ako parameter antény, je v ľahkej merateľnosti tejto hodnoty. Parametre, ako rezonančný kmitočet a impedancia antény, vodivosť a zemné odpory, vyžarovací diagram a ďalšie parametre sú v bežných podmienkach ťažko merateľné pre nedostupnosť potrebných prístrojov. Ak sa chceme pustiť do stavby antény a chceme dosiahnuť také parametre ako má továrenská anténa (ak nie lepšie), je dobre vybaviť sa aspoň týmito prístrojmi:

Presný PSV meter

Merač rezonancie GDO

Fázometer

Anténny analyzér RF1.

O tom, či máme presný PSV meter, presvedčíme sa pripojením 50 ohmového bezindukčného odporu namiesto antény. Ak je presný, mal by ukazovať nulovú výchylku. Ak bude indikácia iná, je treba zmenou súčiastok prístroj upraviť. Ak bude záujem čitateľov, môžeme sa v zvláštnom článku venovať PSV metrom a ich kalibrovaniu. Delta Nové Mesto nad Váhom 

 

V dnešnom čase sa používa množstvo malých akumulátorov a tie majú buď tvar a veľkosť ako bežné primárne články napr.: tužkové (vel.AA), malé a veľké monočlánky (vel.C,D) a ďalšie. Sú aj priamo v prístroji vstavané špeciálne akumulátory, tzv.akubloky. V tomto prípade je dodávaná k akublokom nabíjačka, ale to ešte neznamená, že je kvalitná. V návode k prístroju niekedy nie je dostatočne jasne a vyčerpavajúco popísané, ako treba správne nabíjať, aby bol akumulátor dobre nabitý a zároveň aby nedochádzalo k znižovaniu jeho životnosti, čo dokonca k jeho poškodeniu.

Malé, hermeticky uzatvorené NiCd a NiMH akumulátory patria k najrozšírenejším a k najčastejšie používaným a ich vlastnosti sú obdobné, čiže napätie majú zhodne 1,2V. Zhruba rovnaké sú princípy ich nabíjania. Články sa nabíjajú jednosmerným prúdom, ktorého hodnota je obvykle udaná v násobku kapacity © článku. V bežných podmienkach nezávisí na priebehu prúdu, či je iba jednosmerný alebo pulzný. Z hľadiska nabitia článku je dôležitá stredná hodnota. Bežné nabíjanie a s tým súvisiace matódy nabíjania NiCd a NiMH článkov sa rozlišujú podľa dĺžky nabíjacieho času.

Sú to: nabíjanie pomalé,

štandardné, tzv. Normal Change,

zrýchlené nabíjanie, tzv.Quick Charge

a rýchle, tzv. Fast Charge.

Základnou metódou je POMALÉ NABÍJANIE rovnomerným prúdom 1/10C (C je kapacita článku) po určitú dobu. Obvykle sa uvádza 14-16 hodín. Napríklad článok s kapacitou 700mAh nabíjame prúdom 70mA. Hodnoty tohto štandardného nabíjania bývajú uvedené na obale článku. Uvedený čas platí pre vybité akumulátory.  

 

R (Rádio)- počuteľnosť

S (Santiago)-Signál

RF- gain- ovládač na regulovanie citlivosti prijímača

Wattmeter- merací prístroj na meranie výkonu

S-RFmeter- merací prístroj na meranie hodnôt S a RF

SWR meter- prístroj na meranie hodnôt SWR

Input power- vstupný výkon

SSB-Single Side Band- jednostranné pásmo

USB- Upper Side Band- skratka pre horné pásmo

LSB- Lover Side Band- spodné postranné pásmo

NiCd- nikel kadmiová batéria

Transceiver- kombinácia vysielača a prijímača

Channel selector- volič kanálov

Contest- súťaž

Call, QRZ- volací znak

Callbook- zoznam volacích znakov

DX- diaľkové spojenia

Mod. – modulácia

Portable Portejbl)- vysielanie z rádiostanice mimo trvalého bydliska

Mobil- vysielanie za pohybu – v aute, na motorke, bicykli ap.

Stabil- stabilná stanica

Ručka- ručná rádiostanica

Direct- priame spojenie

Selektíva- selektívna voľba na vyvolanie protistanice na princípe vyzvonení, čiže vyťukania číselného kódu dialerom, ako na telefóne

Watt– meracia jednotka

mW- skratka miliwattu

kW- skratka kilowattu (10³W)

KW- skratka krátke vlny

Hz- jednotka pre meranie frekvencie

PWR (Power)- výkon

SWR- Starting Wave Ratio – pomer stojatých vĺn

kHz- skratka pre 10³ Hz

MHz- skratka pre megahertz

GHz- gigahertz

DB- decibel

FM- frekvenčná modulácia

AM- amplitudová modulácia

HF- vysoká frekvencia

NF- nízka frekvencia

TÚSR- skratka Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky

Cept- skratka pre medzinárodnú komisiu západoeurópskych poštových a telegrafických úradov

Fellow- kamarát 

 

Šťava- elektrický prúd, vf výkon, benzín

Mike (majk)- mikrofón (Odovzdávam ti slovo –Odovzdávam ti MAJK!)

Špica, špicový report- veľmi dobre

Naparádu, na parádu- vysielacie zariadenie a report sú veľmi dobré, vynikajúce

Radiátor, žehlička, tehla- zosilňovač výkonu

Info- informácie

Dosah- preklenutá vzdialenosť vysielajúcej rádiostanice

Na finále- záverečné slová spojenia, záverečné vysielanie na pásme

Jedenásť metrov- pásmo 27 MHz, CB pásmo

„Dvojmeter“- posteľ, na posteli (Som už na dvojmetri. Vysielam z dvojmetra. )

Roger (Rodžer sa hovorí)- rozumiem

Pozitív- rozumel som, čitateľný príjem

Čitateľnosť- zrozumiteľnosť prijímaných slov a viet

Negatív- nerozumiem, nečitateľné

Bedňa- televízia

Relátko- sprostredkovaná správa medzi dvoma stanicami navzájom sa málo počujúcich alebo vôbec sa nepočujúcich

Expedícia- výjazd na kopec za účelom nadväzovania spojení a testovania rádiostaníc i antén – dosah

Polovička (dobrá, zlá)- manžel, manželka

Starý(á)- šéf (ka) alebo manžel (ka)

Prikúriť- vysielať silným výkonom

Prevalcovať, zvalcovať(hovor, spojenie)- rušené spojenie na krátku vzdialenosť napríklad DX-om

Gumák, - človek držiaci kľúč mikrofónu počas komunikovania dvoch staníc. Gumák gumuje rozhovor iných účastníkov pásma

Gumovanie- stlačením kľúča rušenie spojenia iných účastníkov CB pásma

Moja lepšia polovička- dobré čo vo mne je

Box- poštová schránka

Stereo- naraz hovoriace dve stanice na jednom kanáli, čím sa zrušia a nie je možná zrozumiteľnosť ich relácie

Relácia- rozhovor, komunikácia dvoch a viacerých staníc

Q kódy- trojpísmenné znaky

QTH- poloha, trvalé bydlisko

QRZ- Kto volá?

OSO- vysielaný hovor

QSL (QSL lístok)- potvrdenie spojenia, príjmu- lístok zasielaný protistanici na potvrdenie spojenia

QSY- Prelaď sa!

QTR- Koľko je hodín? 

 

44 - Dobrú noc!

51 – Veľa pekných spojení! (pozdrav)

55 – To isté ako 51 (pozdrav)

73 - Zdravím ťa !

74 – Nenechaj sa chytiť, vytočiť!

88 – Boskávam! (pozdrav vo vzťahu k ženám)

99 - Zmiznite ! (a tiež choďte do ... Vulgárne!)

107 – Nech sa ti blesky vyhýbajú!

600 – Telefón. (Mám telefón !) 

 

V čase, keď sa používala len morzeovka, používali sa Q- kódy a dohovorené skratky, ktoré sú prevažne z angličtiny. S týmito Q- kódmi sa i dnes stretávame v medzinárodnej prevádzke. I bez znalosti cudzieho jazyka je možné dohovoriť sa perfektnou „radistickou rečou“. Pri fonických spojeniach sa často hláskuje, lebo čitateľnosť slov nie je dokonalá v atmosférickom rušení, preto nie je na škodu mať aký-taký prehľad základných výrazov a byť pripravený i na takéto situácie.  

Prinášam Vám niekoľko Q- kódov a skratiek.

QTH Aká je vaše poloha? Moje stanovište, poloha

QTC- Koľko telegramov máte na vysielanie? Mám správu alebo telegram.

QTR- Koľko je presne hodín?

QSB- Sila vášho signálu kolíše.

QSL- Môžete mi potvrdiť príjem ? Potvrdzujem príjem.

QSO- Môžete priamo pracovať s xxx či VIA y-yy?

QSP- Môžete odovzdať stanicu?

QSV- Mám vysielať za sebou rad V?

QSY- Mám prejsť na iný kmitočet? Prelaďte sa na ...

QRA- Aké meno má vaša stanica? Meno mojej stanice je...

QRB- V akej vzdialenosti je moja stanica? Vzdialenosť spojenia je...

QRG- Aký je môj presný kmitočet? Váš presný kmitočet je...

QRH- Môj kmitočet kolíše?

QRI- Aký tón má moje vysielanie?

QRK- Aká je čitateľnosť mojich značiek? QRL- Som zamestnaný...

QRL- Som zamestnaný, prosím nerušte.

QRO- Zvýšte výkon. - Mám zvýšiť výkon ?

QRT- Mám prestať vysielať? – Je presne...hodín.

QRT- Prestaňte vysielať; je presne... hodín.

QRU- Máte niečo pre mňa?

QRV- Ste pripravený? Som pripravený.

QRW- Mám upovedomiť xxx, že ho voláte na yyy Mhz?

QRX- Kedy ma znovu zavoláte?

QRY- Aké mám poradie?

QRZ- Kto ma volá ? Volá vás...

QSA- Aká je sila mojich značiek? Sila Vášho signálu je...

QSB- Kolíše sila mojich značiek?

QSD- Je moje kľúčovanie zrozumiteľné?

QSK- Môžete ma počúvať medzi svojimi znač.?

QRU – Nemám pre vás nič.

QRQ- Vysielajte rýchlejšie. Mám vysielať rýchlejšie?

QRS- Vysielajte pomalšie. Mám vysielať pomalšie?

QRP- Znížte výkon. Mám znížiť výkon ?.

QRM -  Som rušený.

QRN- Som rušený atmosférickými poruchami.

QRL – Som zamestnaný, nerušte prosím.

QSB – Sila vášho signálu kolíše.

QZF- Nalaďte si svoj vysielač presne na môj kmitočet.  

AGN – Znovu.

ALC- Automatické riadenie úrovne.

ALC – Automatické riadenie úrovne.

ALL- Všetko.

ANT – Anténa.

AS- Čakajte.

AVC- Automatické riadenie hlasitosti.

AWARD- Diplom.

BCI- Rušenie rozhlasu.

BK – Prerušujem.

CALL- Zavolanie.

CQ- Všeobecná výzva.

DE- Tu.

DIRECT- Priamo.

DR- Vážený, milý.

DX- Diaľkový.

FER – pre, za.

FONE – Hovorené slovo.

FM Kmitočtová modulácia.

GA- Pokračujem.

GB- Maj sa dobre, maj sa pekne.

GD – Dobrý deň.

GD- Dobrý deň.

GE- Dobrý večer.

GM- Dobré ráno!

GMT_ Grenwichský čas.

GP- Vertikálna anténa.

HAM Amatér vysielač (rádioamatér).

HI – Výraz radosti alebo smiechu.

CHERIO- Ahoj, nazdar!

ITU- Medzinárodná telekomunikačná org.

IRC – Medzinárodné poštové platidlo.

K- Prechádzam na príjem.

LID- Špatný operátor.

LOG- Staničný denník.

LSB – Dolné postr.pásmo.

LUF- Najnižší použiteľný kmitočet.

Name – Meno.

NEXT- Budúci.

OM- Priateľ

OK- V poriadku.

PA – Koncový stupeň, zosilňovač.

PEP- Špičkový výkon Výkon v špičkách.

PSE- Prosím.

PM Fázová modulácia.

REPORT – Správa o počuteľnosti.

RIG- Zariadenie.

RX- Prijímač.

SAE- Obálka s adresou.

SASE- Obálka s adresou a známkou.

SK- Koniec.

SKED- Dohovorené spojenie.

SWL- Poslucháč.

SWR- Činiteľ - Pomer stojatých vĺn.

SURE- Iste.

TEST- Skúška, súťaž.

TKS – Ďakujem.

TNX- Ďakujem.

TVI- Rušenie televízie.

TRX- Transceiver. Vysielač a prijímač v jednom.

TX- Vysielač.

UTC- Svetový čas.

UFB- Výborný.

USB – Horné postran.pásmo.

VIA- Prostredníctvom, cez ničo, niekoho.

XL- Slečna, priateľka.

XYL- Manželka, žena.

XMAS – Vianoce.

XMTR – Vysielač.

XTAL – Kryštál. 

Upozornenie!

Niektoré uvedené skratky nie sú oficiálne uznané, ale na CB sú občas používané.Kosačka 

 

Každý z nás má svoju adresu. Najlepšie je mať P. O. Box, nemusí sa adresa zverejňovať do celého sveta. Týmto je urobené všetko preto, aby sme mohli nadväzovať spojenia, doslova sa vrhnúť na pásmo. Na pásme však je situácia pre každého iná, veď každý z nás má nejakú inú rádiostanicu. Nutnosťou je zoznámenie sa s rádiostanicou. Predovšetkým s jej obsluhou a zamerať sa hlavne na obsluhu staničky. Prvé spojenia by som doporučovala s niekym na krátku vzdialenosť, aby sme si mohli prehmatať špecifiká prevádzkovania na pásme 27 MHz.

Prajem veľa šťastia pri zakúpení kvalitnej techniky o ktorú nie je na trhu núdza (oveľa väčšia ponuka staníc je v obchodoch ako ponuka práce na trhu práce!) a váhavým, nesmelým zatiaľ prajem pozorné počúvanie na pásme.

   

Január    Leden =       JAN

Február   Únor =        FEB

Marec     Březen =      MAR

Apríl      Duben =       APR

Máj       Květen =       MAI

Jún       Červen   =     JUN

Júl        Čerevenec =   JUL

August    Srpen =       AUG

September Září =        SEP

Október   Říjen =        OCT

November Listopad =     NOV

December Prosinec =     DEC

Edison Hubina 

 

Skôr ako zapojíme rádiostanicu, povieme si o nepísaných zákonoch CB v rámci pásma „C.“ V medzinárodných zvyklostiach je uznávaný kanál 9 – CH 9 ako komunikačná frekvencia pre záchranný systém služieb. TIESŇOVÝ KANÁL!!! Na tomto kanáli sa možno dovolať pomoci ZÁCHRAKY, POŽIARNÍKOV a POLÍCIE. Uvedené organizácie tento kanál monitorujú. Tento kanál pre bežnú prevádzku nepoužívať! Používajte ho len v prípade tiesne!

Po legislatívnom zrušení záchranného systému Slovakia u nás na Slovensku tento kanál nie je monitorovaný ani jednou uvedenou organizáciou, s čím nesúhlasíme a naďalej na tomto kanáli nekomunikujeme a snažíme sa o jeho opätovné sprevádzkovanie v rámci vlastných možností.

Ďalší kanál je kanál 1, CH – 1. Tento kanál slúži ako zvolávací kanál. Po vyvolaní protistanice sa odladíme na iný voľný kanál. Tento kmitočet neslúži na komunikáciu, ale len na privolanie protistanice.

Volačka stanice

Na CB pásme je vhodné zvoliť si pre seba volací znak, tzv. VOLAČKU“, pod ktorou nás budú poznať protistanice. Volačka môže obsahovať vlastné označenie a k tomu krstné meno napríklad: Zálesák Milan, Stíhač Rudy, Turbo Miňo, Veget Jožin, Johanko Janko. Volačku si môžeme zvoliť podľa frazeologického slovníka, encyklopédie minerálov, hviezd, fauny, flóry, starogréckych bájí, osobností histórie, vlastnej predstavy atď. Kto si chce uchovať svoje súkromné iniciály, neuvádza krstné meno v plnom znení. Pokiaľ ovšem uzná za vhodné.

Spojenia

Spojenia sa nadväzujú vyvolaním stanice na prvom kanáli. Najlepšie sa to naučíme počúvaním „zabehnutých“ cébečkárov, ktorí to robia rutinne. S protistanicou si môžeme dohovoriť spojenie na inom kanáli ako na kanáli 1, kde sa budeme stretávať a vyvolávať. Vždy pred začatím hovoru sa presvedčíme, či nebudeme krížiť hovor niekoho druhého, tzv. stereo hovorenie, dvaja naraz v jednej minúte na jednom a tom istom kanáli.  

Niekoľko základných pravidiel cébečkárskej slušnosti 

1., VŽDY SA OPÝTAJ, alebo iným spôsobom – posluchom – si prever, či niekto na kanáli hovorí.

2., Na CH 1 vyvolaj protistanicu bez veľkých prieťahov, stručne, krátko a využi krátke pauzy, pretože na tomto kanáli je pomerne hustá prevádzka.

3., KDE REGISTRUJEŠ PREVÁDZKU – nejaký hovor na kanáli - NEVYSIELAJ. Svojím vstupom znemožníš komunikáciu sebe a druhým cébečkárom.

4.,V PRIEBEHU ROZHOVORU NECHÁVAJ 2-3 sekundové pauzy pre prípad, že ťa niekto zavolá alebo niekoho iného.

5., VSTUP do rozhovoru iných sa robí slovkom „BREJK“ dva až 3 krát za sebou povedaným. Týmto slovom môže protistanica vstupovať aj do tvojho rozhovoru. Všetky stanice na CB, pokiaľ sú slušné, ihneď na BREJK reagujú.

6., Vo väčšine spojení chce stanica vedieť REPORT.  

Čo je Report?

REPORT je správa o kvalite počuteľnosti signálu.

Skladá sa z čísel pod indexom

R– RÁDIO – a S– SIGNÁL.

R = ČITATEĽNOSŤ (z anglického READABILITY)

buď povieme protistanici slovom, ako je počuť, napr.:...čisto, s malým šumom, veľmi špatne a pod., alebo (čo sa najviac využíva a používa)piatimi definovanými stupňami:

5 – dokonalo čitateľné

4 – čitateľné

3 – obtiažne čitateľné

2 – občas čitateľné – ojedinelé slová

1.-  celkom nečitateľné. 

S = SILA SIGNÁLU( z anglického STRENGHT)

Signál je možne určiť len na stanici, ktorá je vybavená S- metrom. Tento prístroj ukazuje na stupnici čísla od 1 do 9 a ďalej po 10-20-30 až 60dB. Pokiaľ nie je v staničke eS- meter, sila signálu je definovaná i subjektívne, posluchom v nasledujúcom znení deviatich stupňov:

9 – mimoriadne silný signál

8 – silný signál

7 – stredne silný signál

6 – dobrý signál

5 – skoro dobrý signál

4 – prijateľný signál

3 – slabý signál

2 – veľmi slabý signál

1 – signál na hranici počuteľnosti.

Ďalej bude chcieť stanica VAŠE STANOVIŠTE - skratka QTH - čiže miesto, mesto obec, kopec...bližšie určenie vašej dislokácie. Ostatná komunikácia záleží len na vás! Pokúste sa zo začiatku iba počúvať a behom krátkej doby budete na CB ako doma. 

Kto je to gumák?

Občan, ktorý keď sa dostal k staničke stlačí kľúč na mikrofóne, aby isa iní nepočuli. Sú to v podstate ľudia, ktorí si liečia komplexy na ostatných. Bojovať s takýmto tiež cébečkárom je úplne zbytočné. Nie je s kým bojovať. Gumák sám za to nemôže, že je gumák. V prípade, že sa s ním stretnete na pásme, to sú tie odmlky kde sa nik neozýva, vôbec si ich nevšímajte. Neprerušujte tok myšlienok, nedávajte najavo, že niekto gumuje hovor druhého. Verte tomu, že po krátkej chvíli prestane a sám začne skúmať, prečo ani jedného v hovore nedokázal vyrušiť. Buď sa ozve a je Váš, alebo jednoducho sa stratí v prachu dejín. Inak sa môže gumák prezradiť aj sám. Niektoré staničky majú roger-beep. Gumák túto maličkosť prehliada, z toho dôvodu, že on sám ho nepočuje.

A potom stačí už len gumáka osloviť po mene.  

 

Rádiový styk na veľké vzdialenosti umožňuje ionosféra, ktorá sa vytvára nad zemou pod vplyvom ultrafialového žiarenia slnečných paprskov. Táto  ionizovaná vrstva má predovšetkým veľký význam v oblasti šírenia kmitočtov krátkych vĺn (2-30 MHz). Samozrejme, že do istej miery ovplyvňuje i podmienky šírenia v celom rádiovom spektre. Čo vlastne je ionosféra, čo sa v nej odohráva a čo umožňuje elektromagnetickým vlnám vracať sa späť na zem? To je niekoľko otázok na ktoré si môžeme stručne odpovedať.

 

Ionosféra a jej najdôležitejšie vrstvy 

Ionosférou nazývame vrstvu atmosféry nad troposférou, ktorá je veľmi riedka a nie je presne ohraničená, pretože plynulo prechádza do druhej vrstvy. Ionosféra nie je nikdy v kľude a neustále sa mení. Tieto zmeny sú výsledkom pohybu Zeme okolo Slnka. Stav ionosféry sa potom odráža na momentálnych podmienkach príjmu krátkych vĺn, teda i v našom prípade, na kmitočte CB (27MHz), kde sú tieto zmeny najviac zjavné v letných podmienkach.

Ionosféra vzniká a zaniká, lebo lepšie povedané zhusťuje sa, lebo redne účinkom slnečného žiarenia, t.j. dôsledkom striedania dňa a noci. Čiastočne zaniká na tej strane zemegule, ktorá sa dostáva do vlastného tieňa. Cez deň, keď je zem vystavená plnému účinku ionizačného žiarenia (ultrafialovému žiareniu), formuje sa vo výške okolo 50-100 km nad Zemou tzv. vrstva D, ktorá existuje vo dne .Vrstva D má vplyv len na kmitočty dlhých vĺn.

 

Ďalej sa tu nachádza tzv. vrstva E vo výške 90-150 km.

Tato vrstva E absorbuje istú energii kmitočtov asi do 7 MHz a začína odrážať kmitočty nad túto hodnotu. Vrstva E sa uplatní i pre stanice s veľmi malým výkonom.

Trochu zvláštne miesto tu zaujíma sporadická vrstva Es, ktorá má s oblasti E spoločnú len výšku.

Táto vrstva má v našom prípade veľmi zvláštne postavenie s ohľadom k tzv." rušákom". Jej výskyt je v našich polohách v období od mája do augusta.

Nad vrstvou E, vo výške 180-400 km nad osvetlenou stranou Zeme, je oblasť vrstvy F.

Táto vrstva F je najdôležitejšia z hľadiska šírenia kmitočtov krátkych vĺn, teda i 27 MHz- CB. Bohužiaľ i táto vrstva je značne nestabilná a podlieha rôznym vplyvom. Jej charakteristické hodnoty, ako výška, kritické kmitočty, závisí na dennej a ročnej dobe. Ďalej je závislá na magnetických súradniciach "pozorovateľa", na intenzite slnečnej činnosti a na mnohých ďalších činiteľoch, ktoré môžeme nazývať trebárs ako ionosférické zmeny.

Vrstva F je vo dne rozdelená na 2 časti, a to F1 a F2.

V noci existuje iba jedna vrstva F1, ktorá je vo výške 180-200 km a jej vzdialenosť je od Zeme skoro konštantná. Na druhej strane vrstva F2 mení svoju vzdialenosť od zeme v závislosti na zemepisnej šírke a ročnej dobe. Pri západe slnka ionizácia vrstvy F2 úplne nezmizne a tento efekt umožňuje vo večerných hodinách spojenie na veľké vzdialenosti. 

Lom elektromagnetických vĺn v ionosfére 

Pomocou odrazu v ionosfére sa môžu preklenúť vzdialenosti niekoľko tisíc km. Stačí len vyslať signály pod určitým uhlom. Toto závisí len na uhle dopadu a na výške  uvedenej vrstvy F. Tu je práve veľmi dôležitá okolnosť vyžiarenia elektromagnetickej energie (signálu z antény) na kmitočte 27 MHz pod nízkym vyžarovacím uhlom. Dráhu signálu od vysielacej antény až do ionosféry nazývame "skokom". Medzi skokom signálu na ionosféru a odrazom späť na zem (doskokom) je tzv. PÁSMO TICHA (SKEEP), ktoré závisí na vlnovej dĺžke (kmitočte) a dennej dobe. 

Ionosférické zmeny 

Príčinou týchto zmien, ako bolo vyššie uvedené, je pohyb Zeme okolo Slnka. Tieto zmeny sú hodinové, denné, ročné a v perióde 11-násťročného slnečného cyklu (tzv.. slnečného maxima). Všetky tieto zmeny sa premietajú do problematiky šírenia elektromagnetických vĺn. Ionosférické zmeny vyvolané 11-násťročným slnečným maximom, teda periodicitou slnečných škvŕn majú praktický význam pre diaľkové spojenia na vyšších frekvenciách krátkych vĺn i 27 MHz- CB pásme. Keď v dobe slnečných škvŕn aktivita Slnka klesá, klesá i ionizácia atmosféry a podmienky šírenia sú horšie a počuteľnosť na pásmach 20-30 MHz sa zhoršuje.

Ako zaujímavosť uvádzam, že maxima slnečnej činnosti sú doprevádzané magnetickými poruchami (magnetické búrky), ktoré otvárajú ionosféru, predovšetkým v polárnych oblastiach, pretože tu je ionosféra najnižšie, a preto sa spojenia na krátku dobu prerušia, takže nie je možné dovolať sa ani na stredne vzdialené stanice. 

Odrazové skoky 

Vyžiarený signál z antény preniká cez troposféru tak hlboko, dokiaľ sa nestretne s tak koncentrovanou vrstvou ionosféry F, ktorá stačí na odraz vlny. Pre tento odraz je treba vyžiariť šikmý paprsok , aby bol schopný odrazu, inak preniká ďalej cez ionosféru do vesmíru. Vlny musia naraziť pod šikmým uhlom, ktorý musí byť menší než 90°. Pri prenikaní cez vrstvu sa signál postupne láme, až sa odrazí pod tým istým uhlom nárazu a jedným skokom preklenie menšiu vzdialenosť. Ak sa signál vyžiari  pod ešte menším uhlom z antény, dosiahne sa dlhší skok. Po dopade na zem sa môže opakovaným odrazom od zemského povrchu dosiahnuť i niekoľkonásobných odrazov do vzdialenosti i tisícov km. Prakticky sa môže stať a je to i overené, že za optimálnych podmienok takto vyslaný signál obehne Zem a táto ozvena sa môže vrátiť operátorovi späť na anténu (to sa stane asi za 0,13 s). Signál je za ideálnych technických podmienok počuteľný, ako ozvena - echo.

Pokiaľ chceme dosiahnuť dlhých skokov signálu - tu sa vraciam k anténam pre CB - musíme znížiť vyžarovací uhol antény na takú úroveň, ktorá zodpovedá požiadavkám kmitočtov. Optimálne pre pásmo CB 27 MHz je uhol vyžarovania okolo 5-15°, pri výške antény 10 m nad zemou. Tejto požiadavke najlepšie vyhovuje „polka," lebo 5/8. 

Prízemná vlna, pásmo prepočutia, vplyv výkonu vysielača 

Zvláštnosťou kmitočtu 27 MHz je, že spadá do pomerne kritického rádiového spektra z hľadiska šírenia. Tento kmitočet je ovplyvňovaný z veľkej miery predovšetkým vyššie uvedenými javmi v atmosfére - ionosférou, ktorá spôsobuje za určitých okolností diaľkové šírenie. Na druhej strane si je nutné uvedomiť, že na kmitočte 27 MHz dosahuje tzv." prízemná vlna " vzdialenosti len asi 30km. Na tuto vzdialenosť, prízemnou vlnou , sa realizuje najviac spojení na CB pásme. Za vhodných podmienok sa môže dosah prízemnou vlnou zväčšiť až na dvojnásobok, ale to závisí na stanovišti rádiostanice. Najväčší vplyv má nadmorská výška, lebo lepšie povedané "kóta" (členitosť terénu, rôzne kopce, zástavba, ap.).

Pokiaľ šírenie prízemnou vlnou nie je ovplyvnené výskytom sporadickej vrstvy Es, sú tieto spojenia v pomerne dobrej kvalite, bez okolitých prejavov rušenia. Štandardný výkon rádiostaníc CB - 4W je pre tieto vzdialenosti celkom dostačujúci, ako vieme zo zimných, lebo jarných mesiacov. Použitím výkonových zosilovačov na strane vysielača si vytvárame len tzv. dominantné postavenie na kanáli, tým, že z hľadiska spracovania nášho signálu (frekvenčná modulácia - FM) sa uplatní vždy ten najsilnejší signál, ktorý prekrýva v plnej miere signál slabší (viď pravidlo troch decibelov). Pri prevádzke SSB sa tento jav do značnej miery eliminuje, pretože spracovanie signálu vo vysielacej a prijímacej ceste je na celkom inom princípe.

Sebeväčšie zvýšenie výkonu vysielača, nemá z hľadiska šírenia prízemnou vlnou žiadny význam. Len ten, že v maximálne vzdialenom mieste príjmu prízemnej vlny bude na strane príjmu signál z vysielača s výkonom 4W v sile napr. S - 6 a z vysielača s výkonom 50W S - 8.

Otázka "esičiek" v dobe normálneho šírenia nemá po určitú spodnú hranicu žiadny väčší vplyv na komunikačnú zrozumiteľnosť. Na tomto sa podieľa, ako vieme čitateľnosť (rádio-R), ktorá vychádza z kvality premodulovania u toho, či onoho zariadenia (modulačný zdvih, kvalita a prevedenie samotného mikrofónu). V praxi sledujeme stanice, ktoré majú signál S - 8 s rádiom 2-3, a na druhej strane signál S - 2 a rádio 5. Po prekročení vzdialenosti prízemnej vlny, trebárs okolo 50km, nebude počuteľná stanica s výkonom 4W ani 100W, pokiaľ sa neuplatní odrazová vlna. Pokiaľ tieto stanice počujeme, jedná sa už o prenos odrazom od Es vrstvy. 

 

Žiarenie slnka aktivuje ionosféru našej zeme a práve kulminuje nárastom diaľkových príjmov. Lovci DX- ov budú mať ešte v najbližších rokoch bohatú žatvu, pretože cyklus slnečnej aktivity je zhruba jedenásťročný. Aktivita slnka sa meria v jednotkách „Flux unit“ čo je intenzita žiarenia slnka na vlnovej dĺžke 10,7 cm. Geomagnetická aktivita, ktorá je za slnečnou aktivitou oneskorená, sa odvíja od aktivity slnka a pravdepodobne lepšie vystihuje podmienky pre šírenie rádiových vĺn. Všebecne je platné, čím viac je ionosféra aktivovaná a čím má menšiu výšku, tým viac je diaľkových príjmov. Keďže výška ionosféry je nepriamo úmerná intenzite dopadajúceho žiarenia, diaľkové príjmy sú častejšie cez deň a v lete ako v noci a cez zimu. Ešte pre zaujímavosť. Presnejšie týždenné predpovede aktivít je možné získať na internete, adresa: http://sunkl.asu.cas.cz/sunwatch. Sem dodáva informácie Astronomický inštitút - Akadémia vied v Česku – a nachádzajú sa na tejto stránke aj predpovede geomagnetickej aktivity na najbližší čas Slnka, čo predstavuje približne 27 dní.

 

Tento príspevok je venovaný opravdivým „portejblistom“, ktorí nosia na chrbte vysoko do kopcov (Jožko Železnô chodí zásadne na 99% pešo do kopcov a nosí všetko na chrbte!) anténu, olovený či iný akumulátor, rádiostanicu a mrznú buď pod holým nebom (Jozef Vráble, Ľubo Trebišov a Roman Komárany takto „šantia“ v kopcoch) alebo pod bivakmi (Edison Hubina bivakuje) či v stanoch (Roman 2 Nitra i Števko Zvolen).  

Ako prvé je vhodné zvoliť si dostupný kopec s uvážením, či na to máme dostatok síl a energie, aby sme zdolali výstup. Najvhodnejšou pomôckou k tomuto účelu je turistická mapa z ktorej sa dozvieme podrobnosti o kopci a terénu okolo neho. Na vysielanie voľme kopec, ktorý je s kruhovým výhľadom bez hustého stromového porastu a podľa možností čo najvyšší. Pokiaľ máme blízko seba kopce s takmer rovnakou nadmorskou výškou, zvolíme si kopec s pre nás žiadaným smerom spojení a samozrejme zo všetkých ten najvyšší, aby bol vyšší aspoň o 20 metrov ako okolité kopce. Dôvod je jednoduchý, musíme počítať s výškou zalesnených okolitých kopcov (stromov) a dostať sa výškovo aspoň na úroveň vrcholkov stromov okolitých kopcov, pretože inak bude signál podstatne slabší.  

Pokiaľ si vo voľnej krajine vyberieme nejaký osamotený kopec, tak je faktom, že vždy budú lepšie výsledky z kopca na ktorý je prudké stúpanie ako z kopca, na ktorý lezieme pozvoľna a ktorý ma rozľahlý vrchol. Musí to však byť kopec, kde si môžeme postaviť anténu so stožiarom.

Je isté, že výhodný je nezalesnený kopec s náhornou planinou či vrcholovým skaliskom. Hlavnú úlohu v tomto prípade ale má fakt, akú máme anténu. Pokiaľ máme drôtovku, tá nutne potrebuje strom, na ktorý ju zavesíme. Prosto strom potrebuje. Na holé kopce je dobrá ručná rádiostanica s teleskopickou anténou, či inou anténou, no iná anténa potrebuje kotvenie a jej stavba tiež nie je rýchla, sú to náročnejšie operácie pred vysielaním. Samozrejme teleskopické antény podávajú vcelku slušné výsledky a je s nimi ľahká práca. Pre závesné antény je treba zvoliť redšie zalesnené miesto na vrchole a pokiaľ možno s vysokými stromami, pretože porast absorbuje väčšinu vysielaného výkonu. 

Ďalší dôležitý aspekt je geologické podložie kopca. Čisto teoreticky vzaté, čím horším vodičom je podložie kopca, tým budú väčšie straty v zemi a bude len malá časť výkonu účinne vyžiarená anténou. Príjem ale môže byť dobrý, až veľmi dobrý! Ako naj-horšie podložie sa v praxi overilo podložie piesok a pieskovcové podložie a hlavne keď je veľmi suché, vyprahnuté. Najlepším podlo-žím je čadič a znelec. Necnosti vodivých podloží sa vypuklo prejavia pri použití ručných rádiostaníc, kedy je možné až úplne stratiť spojenia s miestnymi stanicami. Dá sa to regulovať voľbou vhodnej antény a jej inštalácie. To napovedá, že anténa je významné zariadenie pre nadviazanie DX spojení. Nedobrou voľbou antény a jej inštalácie môžeme znehodnotiť inak celkom dobré podmienky príjmu.  

Na DX spojenia zásadne používame nekrátené antény, to znamená „plné“ dĺžky antén vrátane protiváh. Ide o to, že krátené a redukované antény nedávajú tak dobré výsledky a sú pomerne dosť úzkopásmové. Jednou z najvhodnejších antén do terénu je štvrťka anténa so šikmými a neredukovateľnými protiváhami (na portejbloch ju vždy používa Edison Hubina). Porovnával v praxi rôzne antény v Inoveckom pohorí a najlepšie sa osvedčila štvrťka, po nej polka, obe na 6 až 12 metrovom stožiari. Štvrťka ma dosť výhod, na ktoré sa pozabúda pri dnešných pekných 5/8-nách. Pokiaľ si vezmete do rúk AR č 1/1994, dočítate sa podrobné informácie o tejto anténe. Výhodou štvrťky je, že jej protiváhy slúžia ako umelá zem, čím ruší nedobré účinky špatne vodivých podloží. Musí však byť minimálne 3-4 metre nad zemou. Samozrejme, vhodná je i 5/8 s neskrátenými protiváhami, ale... tieto antény sú pomerne drahé, neskladné, rozmerné a ťažké na prepravu na vlastnom chrbte do vysokých výšok.  

Určité poznatky z uvedeného sú:

Najlepším kopcom pre DX spojenia je kopec s čo najstrmším stúpaním a najvyššom nadmorskou výškou v otvorenej krajine s čadičovým, znelcovým podložím a holým alebo len riedko porasteným vrcholom. Anténu používať štvrťku s nekrátenými protiváhami aspoň 3-4 metre nad zemou. Pokiaľ nemáme takúto možnosť, volíme kompromisné riešenie, i tak je možné dosiahnuť pomerne dobré výsledky.

Prajem vám čo najviac DX spojení počas akcie na počesť Mi-lana 42, Éteru bez hraníc i Svätojánskej noci. Kosačka

Podklady k článku zaslal Delta Nové Mesto n/V. 

 

FEJTÓN 

Raz, keď všetko navôkol pučalo jarnou miazgou, vyšiel si Jánošík so svojou pravou rukou s rajským priezviskom Raj(Noha) na Veľký Rozsutec. Zrazu zostal stáť ako prikovaný a hovorí: „ Ľaľa, cíbi! Ľaľa, moc cíbičkov! Celé pásmo Rozsutca sú cíbi! Samé cíbičká!“ – Odrazu sa mu začalo čkať.(Bol po nočnej pitke na grúňoch...)

Rajnoha zamrmlal:

- „Čká“.

-„Povedal som ti cíbí a nie čká“ –osopil sa Jánošík na Rajnohu.

-„Veď počujem!“ -reagoval mierne nahluchlý Rajnoha. (Po večernej pitke a bitke s družinou mu aj oko opuchlo, nielen ucho ohluchlo.)

-„Vravíš cíbičká“ – dopovedal.

-Cíbičká riť! Hovorím cíbi!- ostro zrúkol Jánošík.

-„Aha, hovoríš cíbičká ry! Ale ja veru riť budem ryť, ry si cíbi sám, aj keď čkáš. Mňa bolí ucho. Ľaľa ho, aký múdry vidí cíbi, čká a mne hovorí ry!“

-„Nadobro si osprostela ty moja pravá ruka Rajnoha. Hovorím ti, že vidím celé jedno pásmo, dve, tri, štyri... dvadsať sedem pásiem cíbičkov, cíbi!“

Ten si zase opakuje čísla, ktoré sa nenaučil, keď chýbal v škole. Povedal Rajnoha a konečne sa vyštveral až k Jánošíkovi a naozaj, plno cíbôv, cíbov, cíbičkov, cíbičkárov (?) – ako sa to len skloňuje...v duchu si povedal a natrhal z nich, zastokol sebe aj Jánošíkovi- hôrnemu JÚNOŠÍKOVI- za klobúk namiesto pierka sokola. V tej chvíli Jánošík – Júnošík zvolal z plného hrdla z kopca do doliny:

-„My sme cíbičkári! Máme pásmo, máme ich 27, tých pásov, pásmov, dielov... (?) – Máme CíBi pásmo! Sme boháčiiiii!“

Pridal sa aj Rajnoha a tak duo vykrikovali a ospevovali bohatstvo na Rozsutci pri Terchovej.

Cíbi na klobúkoch mali vzpriamené ako antény, keď Jánošík s Rajnohom ako prví na Slovensku objavili CÍBI PÁSMO a stali sa z nich prví cíbičkári na CíBi pásme - z 27 dielov. Bolo to v roku 1713!

Angličania to nevedeli prežiť, tak podľa CÍBI pásma na Rozsutci, o ktorom kričal Jánošík s Rajnohom dolu do dolín, si vymysleli svoje „Citizen Band „( občianske rádiové pásmo.) Ha, ha, ha. Počuješ? Halaliiiiii CB! CB! CB!

Kosačka

 

 

Práve začala pravá temná noc, že by ju pokrájal iba laserový lúč, keď hôrny junák Ďuri Jánošík so svojou pravou rukou Rajnohom išiel na prieskum terénu – kadiaľ mal na pláne prechod s lupom – k skalnému dúpäťu družiny.

-„Rajnoha, vidíš tu tmúcu tmu? Ani na piaď nevidno.“ Zašepkal cez plece svojmu nerozlučnému druhovi v lupoch, pitkách a bitkách, štverajúc sa hore po skalách.

-„Vidíš tu tmu, vidíš tu tmúcu tmu...“ hundral si Rajnoha popod nos. Už len to by som chcel vidieť, ako mám vidieť tmúcu tmu, keď je tma ako v rohu. Kládol si filozofickú otázku a na Jánošíka vybľafol:

-„Nepočul som. Čo si povedal?“

 – Ďuri, počujúci Rajnohovo hundranie pri ktorom fučal ako koniarova kobyla pri zvážaní dreva, odvetil zmierlivo:

-„Dobre aj tak, že si nepočul.“

-„Break, break... čo to zase ten môj šéf tára!“ Zauvažoval  v duchu nahlas povediac:

-„ Počuj Ďuri, čo to táraš, break, čo za break...“ -vopchal si koniec ukazováka do ucha a začal ním potriasať všetkými smermi dúfajúc, že bude lepšie počuť.

-„Dobre, ak nepočuješ, budem už ticho!“ - Šepol Jánošík tiahlym hlasom poza plece a rezko preskočil zurčiaci potôčik zvaný Biely potok.

-„Ďuro, dobre ja počujem. Furt hovoríš break a dávaš mi najavo, že som sprostejší od teba. V tej škole ti poriadne zamotali hlavu, keď potme drísceš break jako voľajáky gróf a ja mám tomu rozumieť.“

-„No čo sa pajedíš? Tichšie hovor!“ –Povedal Jánošík a zastal ako zasiahnutý bleskom.

-„Break!“ – zvolal hlasnejšie a počúval. Na to sa spoza skaly za Bielym potokom ozvalo:

-„Čo zase chceš? Tak ty nedáš pokoja a stále ma budeš ponižovať zato, že žiadny break nepoznám?“- hnevlivo zadudral Rajnoha a odpľul takú slinu, že jej plesnutie o skalu prehlušilo zurčanie potoka.

-„Rajnoha, ja ti predsa hovorím, že dobre, ak nepočuješ, budem už ticho. Ty ale počuješ tak, jako slepý vidí, len break, break, break...bre ak. Počúvaj dobre, čo ti poviem. Vždy, keď zavolám skrátené break, ty mi povieš „poď“ a oznámiš mi, kde sa nachádzaš. Napríklad z Rozsutca na teba zavolám break a ty mi z Vrátnej okríkneš“ Poď, Vrátna!“ Hneď budem vedieť, že Rajnoha je vo vrátnej a môžem ísť za ním, teda za tebou a nik nebude vedieť o čom hovoríme spolu. Len my dvaja a Pán Boh nad nami. Rozumieš?“

-„Sto striel hrmených!“-zvolal Rajnoha a s nadšením zakričal do doliny:

-„Break!“-  ozvena ,znela bréééáááááák... 

Lorda Georga Hugenota div nebuchlo o zem od závisti, keď ako hosť grófa Imra Frndžalicu začul medzi kopcami ľúbozvučné slovo bréééááááák. Po love medveďov si povedal: „Dobre, ak majú Slováci break, budeme ho mať aj my, aby neboli múdri.“ Hneď ako sa vrátil do Anglie nariadil poddaným používať zvolacie slovo break.

Tak lord Georg Hugenot importoval do Anglie „BREAK“, kde ho angličania znárodnili.

Cébečkári na Slovensku, ak začujete break, vedzte, že má korene v Jánošíkových dierach pri Terchovej a Bielom potoku a že vzniklo v roku 1713.

BREAK – PRESTÁVKA.Kosačka